Prieskum Bahamských brehov – zoskupení podmorských plošín obklopujúcich súostrovie Bahamy – odhalil 92 000 km2 morských tráv. Táto plocha sa rovná približne polovici rozlohy Floridy. Objav rozširuje odhad celosvetovej plochy pokrytej morskými trávami o 41 %, čo má potenciálny prínos pre klímu Zeme, tvrdí morský… pokračuj
Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás… pokračuj
Klímapodcast denníka SME vznikol v roku 2020, vychádza v minisériách, pričom každá má 10 epizód. Posledný diel tretej série vyšiel vo februári 2022 a redakcia SME už pracuje na štvrtej sérii. Podcast moderuje Katarína Kozinková, pri jeho začiatku bol aj Jakub Filo. V SME si… pokračuj
Viac ako 450 rokov žili v južnom Grónsku osadníci zo Škandinávie. V čase najväčšieho rozmachu tam približne 3 000 severanov chovalo dobytok, ovce a kozy. Potom zmizli. Ich záhadné zmiznutie v 14. storočí sa pripisuje rôznym príčinám, od klesajúcich teplôt a zlého hospodárenia s pôdou… pokračuj
Najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, začínali skromne. Prvé dinosaury boli veľké ako mačky, skrývali sa v tieni a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď sopečná činnosť zmenila klímu a spôsobila dva milióny rokov trvajúce obdobie dažďov, naznačuje štúdia v časopise Proceedings of… pokračuj
Pokusy ovplyvňovať poveternostné podmienky siahajú zrejme kamsi až k začiatkom poľnohospodárstva, keď sa počasie stalo rozhodujúce pre prežitie celých ľudských komunít. Mágiu dávno vystriedali veda a technika, na podstate problému sa však veľa nezmenilo. Ľudia sa naďalej pokúšajú priamo ovplyvňovať deje v zemskej atmosfére, a… pokračuj
Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
Vedci identifikovali kľúčové faktory ovplyvňujúce oceánske prúdy. Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC) dopravuje teplú vodu z trópov na sever. Vedci si myslia, že tento dopravník tepla udržiava mnoho oblastí vrátane severozápadnej Európy a Spojeného kráľovstva teplejšie, než by inak boli. Klimatické modely naznačujú, že AMOC pravdepodobne… pokračuj
Pobrežné mangrovníkové lesy dokážu medzi svoje ponorené a pozapletané siete koreňov odložiť obrovské množstvá organickej hmoty. Je však pozoruhodné, aké veľké množstvo uhlíka je uložené v malých lesných skupinkách rastúcich popri pobreží na mexickom Yucatánskom polostrove. V máji vedci v Biology Letters oznámili, že tieto… pokračuj
Anomálie izotopov v ročných prírastkoch dreva veľmi starých stromov podporujú súvislosť výkyvov klímy na Zemi s výbuchmi hviezd v podobe supernov. V najdlhšom časovom meradle určuje klímu planéty – a tým jej obývateľnosť z hľadiska nám známeho života – predovšetkým kombinácia dvoch faktorov: jej polohy… pokračuj
