Doba jedného otočenia Zeme okolo svojej osi sa vplyvom mnohých faktorov, okrem iného aj globálnych klimatických zmien, postupne mení. To, že naša zemeguľa rotuje okolo svojej osi a spôsobuje striedanie dňa a noci, vedia už žiaci základných škôl. Zbežné pozorovania – laické i odborné –… pokračuj
Austrália, Nová Guinea a Tasmánia boli kedysi spojené pevninským masívom nazvaným Sahul. Interdisciplinárny tím pod vedením geofyzika Tristana Sallesa z Univerzity v Sydney využil nový model evolúcie krajiny zohľadňujúci klimatické zmeny v období pred 75- až 35-tisíc rokmi na skúmanie toho, ako meniace sa prostredie… pokračuj
Štyri bilióny satelitných meraní teploty oceánov a morí, ktoré sa uskutočnili od roku 1981 do roku 2018, zlúčili do jediného dátového súboru. Vznikol tak globálny rekord, ktorý však pomôže najmä klimatológom. Súbor totiž bude hrať kľúčovú úlohu pri hodnotení globálnych modelov používaných na predpovedanie toho,… pokračuj
Nárast koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére sa nedávno spomalil – a to aj napriek tomu, že vďaka ľudskej činnosti sa do ovzdušia vypúšťa čoraz väčšie množstvo tejto zlúčeniny. Vďačíme za to zvýšenej absorpcii skleníkových plynov rastlinami. Zmeny v rozsahu fotosyntézy a respirácie ekosystémov Zeme vytvorili až nečakane… pokračuj
Viac než 650 druhov austrálskych eukalyptov preskúmal tím vedcov s cieľom zistiť, ako by tieto stromy reagovali, keby sa celý kontinent ohrial o 3 ˚Ca. Profesor Bernd Gruber z Canberrskej univerzity uviedol, že vo svojom výskume sa pozrel, kde rastú eukalypty v súčasnosti a kde… pokračuj
Veľa zrážok počas vegetačného obdobia rastlín viedlo v dávnej minulosti pravdepodobne k jednej z najväčších zmien vegetácie v dejinách Zeme. Keby sa podobné klimatické zmeny uskutočnili v budúcnosti, mohlo by to podobným spôsobom ovplyvniť aj budúcu druhovú rozmanitosť rastlín. Zmena klímy a predovšetkým zvýšenie zrážok, nielen zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého… pokračuj
Paleontológ Valentin Fisher z Oxfordskej univerzity uviedol, že vyhynutie ichtyosaurov – morských plazov bolo dlho veľkou záhadou. Analýza fosílií ukázala, že klimatické zmeny spečatili ich osud. Tieto delfínom podobné zvieratá vyhynuli približne 30 miliónov rokov pred tým, než na konci kriedy (pred 65 miliónmi rokov) vyhynuli… pokračuj
