Cháron je s polovičnou veľkosťou Pluta nezvyčajne veľký mesiac. Od 90. rokov 20. storočia si vedci mysleli, že sa mohol sformovať podobne ako náš Mesiac: náraz na hlavné teleso rozprášil roztavený materiál na obežnú dráhu, kde sa nakoniec spojil do prirodzeného satelitu. Vtedajšie počítačové simulácie… pokračuj
Mohutný náraz pred 3,8 miliardy rokov vymrštil neďaleko južného pólu Mesiaca hradbu skál. Keď dopadli, ponorili sa až 3,5 kilometra do mesačného povrchu a vyhĺbili dva obrovské kaňony za menej ako desať minút. Kaňony Vallis Schrödinger a Vallis Planck sa rozbiehajú od Schrödingerovej panvy, ktorá… pokračuj
Vedci analyzovali vodu zo vzoriek z lunárnej misie Apollo technikou trojitého izotopu kyslíka. Pri nej sa voda rozdeľuje postupným zahrievaním na rôzne väzbové fázy – voľne viazanú, pevne viazanú a zachytenú v mineráloch – a skúma sa jej izotopové zloženie. Zistili, že lunárna voda má… pokračuj
Mars si na poriadne zatmenie Slnka musí počkať. Jeho mesiac sa volá Phobos a je taký malý, že by ste ho prešli na bicykli za deň – má priemer len 22 kilometrov. Na oblohe sa javí pomerne veľký, lebo je vo výške 6 000 kilometrov.… pokračuj
Čínska sonda Čchang-e 5, určená na získanie materiálu z mesačného povrchu a jeho dopravu späť na Zem, priviezla v roku 2020 aj vzorky grafénu. Pod názvom grafén sa skrýva jeden z najzaujímavejších materiálov. Označuje sa ním jednoatómová vrstva uhlíka, ktorú vytvárajú atómy usporiadané do pravidelných… pokračuj
Výskumy Mesiaca odhalili rozsiahlu prítomnosť vody na Mesiaci, obsah vody v mesačných mineráloch je však extrémne nízky, od 0,000 1 do 0,02 %. Získavanie vody na Mesiaci je náročné. S novou metódou pomocou endogénneho vodíka prišiel tím profesora Wanga Junqianga z Ústavu materiálovej technológie a… pokračuj
Presný scenár vzniku Mesiaca je ešte vždy neznámy. Nevieme vysvetliť ani to, či je naším súrodencom alebo náhodným okoloidúcim. Mesiac uchvacuje ľudstvo už od nepamäti. Nemožno sa preto čudovať, že po vynáleze ďalekohľadu v roku 1608 sa stal jedným z prvých pozorovaných objektov na nočnej… pokračuj
Ôsmy mesiac v roku, august, bol nazvaný po rímskom cisárovi Augustovi Caesarovi. V súčasnosti pre mnohých znamená koniec letných prázdnin. Astronómovia a nadšenci nočnej oblohy si však ako obvykle prídu na svoje. Nielen nádherná Mliečna cesta a galaxie, ale aj meteorický roj, konjunkcie či okultácia… pokračuj
Vedci z univerzity v britskom Leicesteri vyvíjajú vesmírny ohrievač, ktorý využíva teplo vznikajúce počas prirodzeného rádioaktívneho rozpadu izotopov amerícia 241. Jedným z problémov, s ktorými sa musia vysporiadať konštruktéri vesmírnych sond, je zabezpečenie optimálneho tepelného režimu. Pri vesmírnych sondách vysielaných do ďalekých oblastí vesmíru je… pokračuj
Zo Slovenska bude 23. júla pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka. Má to však háčik, nie v tomto roku, ale v roku 2093. Takýto typ faktov vo mne vždy vyvolá úctu. Je obdivuhodné, ako máme zvládnutú nebeskú mechaniku. Keď ľuďom poviete, že o mesiac bude pršať, nikto… pokračuj
