Jedinečná plávajúca plošina so špecifickou konštrukciou, ktorá slúžila 60 rokov ako výskumná stanica pre oceánografov, sa zrejme dočká modernizácie. Oceánografia sa venuje výskumu morí a oceánov. Skratka FLIP ukrýva slová floating instrument platform (plávajúca prístrojová plošina), pričom slovo flip v angličtine znamená obrátenie, prepnutie či… pokračuj
Zvyšujúca sa hladina morí zosilňuje eróziu pobrežia. Jednou z možností, ako proces spomaliť, je budovanie morských múrov, inou je navážanie piesku po jeho odnesení vlnami. Ani jeden z týchto prístupov však nefunguje dlhšie ako niekoľko rokov. Vstrekovanie plastov alebo iných látok na spevnenie piesku by… pokračuj
Podmorské stavby, dokonca celé mestá pod morskou hladinou, patria k výbave vedeckofantastických príbehov minimálne od čias Jula Verna. V čase globálneho otepľovania, hrozby preľudnenia planéty a vyčerpania zdrojov je však čoraz jasnejšie, že nepôjde o výstrelok. Stavby pod vodou sa raz stanú nevyhnutnosťou. Kým sa… pokračuj
Doteraz sa predpokladalo, že keď sa kosatka dravá (Orcinus orca) vykŕmi v Arktíde či Antarktíde, putuje do teplejších častí oceánu, aby v ňom ďaleko od prirodzených nepriateľov úspešne priviedla na svet potomstvo. Morský ekológ Robert Pitman z Inštitútu pre morské cicavce v Oregone so svojimi… pokračuj
Jednou z najznámejších pochúťok okinawskej kuchyne je druh morských rias, ktorý je známy svojou príjemnou textúrou a chuťou. Táto morská riasa má namiesto listov zväzky malých zelených bublín, ktoré v ústach praskajú a uvoľňujú slanú chuť oceánu. Jedinečný tvar tejto riasy jej dal názov umi-budo… pokračuj
Píše sa 1. január 1995, sú asi tri hodiny popoludní a na plošine Draupner v Severnom mori sa o niekoľko sekúnd stane z námorníckych historiek vedecká skutočnosť. V minulosti námorníci často rozprávali, ako ich loď z ničoho nič narazila na obrovskú, aspoň 15-metrovú vlnu. Prežili to vraj len o… pokračuj
Eurythenes plasticus – tak znie názov nového druhu hlbokomorského kôrovca, v ktorého tele vedci našli plasty. Živočícha objavili v Mariánskej priekope, v hĺbke takmer 7 kilometrov. Na dne svetových oceánov, ktoré sú ešte nedostatočne nepreskúmané, sa nachádza mnoho neznámych druhov. Tie sa vyvinuli tak, aby… pokračuj
Na detegovanie seizmických pohybov možno využiť telekomunikačné káble s optickými vláknami uložené na dne morí. Údaje za ostatné dve storočia naznačujú, že najväčšie straty na ľudských životoch spôsobujú zemetrasenia. Desať najväčších zemetrasení v 20. a 21. storočí si vyžiadalo asi 1,5 milióna obetí. Je to… pokračuj
Protobunka sa považuje za najzákladnejšiu formu bunky, ktorá pozostáva iba z dvojvrstvovej membrány okolo vodného roztoku – bunky s definovaným ohraničením a vnútorným priestorom. Podľa vedcov sú protobunky kľúčový odrazový mostík pre rozvoj bunkového života. A práve tím vedcov z Centra pre vznik a vývoj… pokračuj
Tím morských geológov našiel dôkazy o prietoku podzemnej vody zrážkového pôvodu (meteorická voda) v hĺbke 800 m pod hladinou mora v blízkosti súostrovia Lofoty pri severnom Nórsku. Na prietok upozornili miestni rybári, ktorí si dokonca z tejto vody uvarili kávu. Bolo to v Nordbreigrunnene, pár… pokračuj
