Vo väčšine mozgov sluchové informácie ovplyvňujú aktivitu v tých jeho častiach, ktoré majú na starosti videnie. U ľudí s tzv. afantáziou je toto spojenie oslabené. Súvislosti medzi zmyslami skúmali vedci z Glasgowskej univerzity, pričom jeden z členov tímu, kognitívny vedec Roberto Luciani, má sám afantáziu.… pokračuj
Technologický pokrok ľudstva by bol nemysliteľný bez priemyselných chemikálií. Prvou organickou chemickou látkou syntetizovanou v laboratóriu bola kyselina šťaveľová, ktorá sa vyskytuje iba v živých organizmoch. Vyrobil ju v roku 1824 Friedrich Wöhler z kyanogénu. Dvesto rokov po prvej laboratórnej syntéze chemickej látky evidujeme v… pokračuj
Evolučný biológ Mauricio González-Forero z britskej Univerzity v St Andrews uverejnil teóriu, podľa ktorej sa masívny rast ľudského mozgu počas evolučnej histórie mohol začať vtedy, keď sa uvoľnila energia používaná na udržiavanie ovariálnych folikulov. Vedci už navrhli mnoho teórií na vysvetlenie rastu ľudského mozgu v… pokračuj
Vedci zistili, ako včely medonosné dokážu rozlúštiť tykadlami tance svojich družiek v úli, ktoré im pohybmi a orientáciou na plásty signalizujú smer a vzdialenosť k potrave. Tím z Edinburskej univerzity študoval kolóniu včiel a pomocou počítačových modelov napodobnil ich mozgové procesy. Nakrúcali hmyz spomalene a… pokračuj
Mozog domácich psov vykazoval známky prekvapenia, keď im ukázali nečakanú hračku, čo naznačuje, že si vytvárajú mentálne koncepty predmetov. Neurologička a etologička Marianna Borosová z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti a jej kolegovia zhromaždili 27 domácich psov rôznych plemien a požiadali ich majiteľov, aby priniesli… pokračuj
Hoci mozog patrí medzi mäkké tkanivá, ktoré sa časom prirodzene rozpadajú, archeologické nálezy zachovaných ľudských mozgov sú prekvapujúco časté. Forenzná antropologička Alexandra Mortonová-Haywardová a jej kolegovia z Oxfordskej univerzity vytvorili archív 4 400 ľudských mozgov zachovaných v archeologických záznamoch, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia… pokračuj
Nórska štúdia naznačuje, že písanie rukou nie je až taký prežitok. Naopak, stimuluje mozog a má potenciál zlepšovať motoriku, schopnosť učenia sa aj pamäť. V súčasnosti ľudia málokedy píšu rukou dlhšie texty, hoci množstvá strán, ktoré denne v niektorých povolaniach vytvoríme, môžu byť až enormné.… pokračuj
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature Scientific Reports sa ľudia, ktorí dostávali jemné zásahy elektrickým prúdom do zadnej časti hlavy, naučili manévrovať s robotickým chirurgickým nástrojom vo virtuálnej realite a potom aj v reálnom prostredí oveľa ľahšie ako ľudia, ktorí ich nedostávali. Stimulácia časti mozgu… pokračuj
Naše oči a hlavne náš mozog nás často klamú. Mozog to robí to preto, aby zefektívnil svoje fungovanie, a domýšľa si z prechádzajúcich skúseností. To sa dá šikovne využiť na pobavenie rôznymi optickými ilúziami. Môžeme ich nájsť všade, od krátkych internetových článkov až po veľké… pokračuj
Väčšina z nás si pamätá len málo alebo žiadne zo zážitkov z detstva, keď mal menej ako dva roky. Táto forma straty pamäti známa ako detská amnézia označuje zdanlivo úplnú stratu spomienok vytvorených počas raného života. Neurológovia z Trinity College Dublin skúmali, ako ju ovplyvňujú… pokračuj
