Predkovia súčasných obrov našich oceánov mali ostré zuby, aby mohli loviť tulene a tučniaky. Aj vďaka tomuto objavu pribúdajú otázky okolo vývinu kostíc súčasných kosticovcov (je to podrad radu veľrýb, v hornej čeľusti majú dva rady dosiek, tzv. kostíc, namiesto zubov, ktorými filtrujú korisť z… pokračuj
Viac oxidu uhličitého v atmosfére zvyšuje kyslosť oceánov. Z toho by sa mohlo zdať, že ulitníky a koraly majú problém, keďže formovanie ich schránok je v kyslejšej morskej vode ťažšie. Holandskí a japonskí vedci však zistili, že nie pri všetkých živočíchoch je to tak. Niektoré… pokračuj
Skupina antarktických tuleňov sloních pomohla určiť, ako ovplyvňuje sladká voda z topiaceho sa ľadu systém cirkulácie svetových oceánov. Guy Williams z Tasmánskej univerzity so svojím tímom analyzoval údaje o teplotách a o slanosti vody. Získal ich zo senzorov upevnených na tele tuleňov. Výsledky ukázali, že topiaci sa ľad v zálive… pokračuj
Veľké časti lesa rias na útesoch Západnej Austrálie, ktoré vďaka turizmu a rybárskej produkcii prinášali zisk 10 miliárd amerických dolárov ročne, sú preč – a pravdepodobne sa už neobnovia. Scott Bennett zo Španielskej národnej rady pre vedu uviedol, že na útesoch od mesta Kalbarri až po Geraldton boli… pokračuj
Chemikálie nachádzajúce sa v životnom prostredí narúšajú fungovanie prírodného obranného proteínu, ktorý je schopný ničiť toxíny v tele rastlín, zvierat i ľudí. Vedci už dávnejšie varovali pred neželanými reakciami medzi znečisťujúcimi látkami a proteínmi. P-glykoproteín (P-gp) nachádzajúci sa takmer vo všetkých rastlinách a živočíchoch pôsobí… pokračuj
Zmeny v oceánskej cirkulácii viedli k zmene cyklov medzi ľadovou a medziľadovou dobou. Asi pred miliónom rokov došlo k závažným zmenám v oceánskej cirkulácii. Vtedy sa ľadovcovo-medziľadovcové cykly (striedanie ľadovej doby s teplejšími obdobiami) na Zemi zmenili z cyklov, ktoré trvali približne 41-tisíc rokov, na cykly dlhé asi 100-tisíc rokov. Toto… pokračuj
Topenie ľadovcov v Antarktíde môže prispieť k väčšiemu zvýšeniu hladiny oceánu, ako vedci doteraz očakávali. Otepľovanie vedie k topeniu ľadovcov v Arktíde i Antarktíde a k zvyšovaniu hladiny svetového oceánu. Jednou z veľkých vedeckých neznámych v odhade ľuďmi spôsobených klimatických zmien je, ako na tieto zmeny reaguje… pokračuj
Koraly Veľkej koralovej bariéry si vytvorili mechanizmus teplotnej znášanlivosti, ktorý im pomohol prispôsobiť sa nárastu teploty mora v posledných desaťročiach. Problémom však je, že ak sa teplota mora zvýši o 0,5 °C, koraly môžu o tento ochranný mechanizmus prísť. Vedci upozorňujú, že by sa bielenie koralov… pokračuj
Mikroskopický svet ukrýva veľa tajomstiev, ktoré čakajú na odhalenie. Na prvý pohľad neviditeľné jednobunkové organizmy majú podľa zistení vedcov veľa spoločného napríklad s inteligentnými morskými predátormi. Takmer každé nahliadnutie do sveta jednobunkových organizmov prináša niečo nové. Živá bunka je zložitý dynamický systém a nie je to… pokračuj
Vedcom sa vôbec prvýkrát podarilo načúvať zvukom v najväčších hĺbkach svetových oceánov. Prekvapili sa, keď v hĺbke takmer 11 kilometrov počuli veľké množstvo prirodzených, ale aj ľuďmi spôsobených zvukov. V hlbočine známej pod názvom Challenger, ktorá je súčasťou Mariánskej priekopy, nachádzajúcej sa blízko Mikronézie, zaznamenával titánom obalený… pokračuj
