Nový laboratórne vypestovaný mäsový výrobok spája ryžové zrná s kravskými bunkami. Ryža funguje ako lešenie, na ktorom rastú tukové alebo svalové bunky. Spolu vytvárajú ryžovo-mäsový hybrid, ktorý sa varí v pare na ružovohnedú kašu. Chuť je lahodná, orechová a trochu sladká, objasňuje chemická inžinierka Sohyeon… pokračuj
Mnohé spoločnosti pôvodných obyvateľov rôznych častí sveta využívali morské zdroje, konkrétne ustrice, na dlhodobo udržateľnom základe, nie ako európski prišelci. V archeológii a histórii opakovane vystupuje do popredia polemika o povahe prístupu dávnych ľudí k ich životnému prostrediu. Realistická škola hlása, že naši predkovia mali… pokračuj
V prírode nájdeme vtáky, ktorých perie hrá všetkými možnými farbami, odtieňmi a ich kombináciami. Existuje však len málopočetná skupina vtákov s ružovým až červeným perím. Na rozdiel od väčšiny vtáčích druhov ide o sfarbenie peria, ktoré nemusí byť stabilné. Tí, ktorí sa trochu zaujímajú o… pokračuj
Súťaž BARS je vedecká súťaž pre študentov stredných škôl z celého Slovenska. Ide o expedičné projekty pod záštitou UNESCO, ktoré Slovenská akadémia vied spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR organizuje už od roku 1993. Víťazný tím minuloročnej súťaže bude mať v lete… pokračuj
Podľa novej štúdie ľudia žijúci pozdĺž Dunaja v juhovýchodnej Európe pred približne 11 500 rokmi nikdy nezasadili žiadnu plodinu, ale napriek tomu položili základy pre rozvoj poľnohospodárstva v tomto regióne približne o 3 000 rokov neskôr. Archeologička Emanuela Cristianiová z rímskej univerzity Sapienza a jej… pokračuj
Myslím, teda som. Sme jediný živočíšny druh na tejto planéte, ktorý napĺňa slávny Descartov výrok. S našimi najbližšími živočíšnymi príbuznými ľudoopmi sme sa evolučne rozišli len nedávno a aj keď máme spoločných viac než 99 % génov, predsa je medzi nami priepastný rozdiel. Čo ho… pokračuj
Na juhu afrického kontinentu sa našli najstaršie známe dôkazy toho, že príslušníci druhu Homo sapiens tepelne upravovali konzumné rastliny. Na našej evolučnej ceste od spoločných predkov s ľudoopmi došlo po čiastočnom či úplnom prechode na vzpriamený pohyb u tzv. predľudí, stotožňovaných s australopitekmi, k obrovskému… pokračuj
Podľa najnovších výskumov hrochy obojživelné (Hippopotamus amphibius) hľadajú trávu bohatú na kremík (silicium Si) a potom vypúšťajú svoje exkrementy do vôd, v ktorých oddychujú. Každý deň takto prenášajú z pôdy do vody takmer pol tony kremíka, dôležitú živinu pre rastliny aj zvieratá, oznámili vedci v… pokračuj
Žraloky sú neslávne známe ako mäsožravce – a ľudožravce. Až teraz vedci objavili prvý druh, ktorý si pochutnáva aj na rastlinách. Sphyrna tiburo – jeden z druhov kladivohlavých (alebo mlatkohlavých) žralokov, ktorý žije bližšie pri brehoch a loví v plytkých vodách často navštevovaných ľuďmi, sa… pokračuj
Morská rybia farma s rozlohou Michiganského jazera môže zásobovať rybami celé ľudstvo. S rastúcim počtom obyvateľov sveta sa ľudstvo čoraz vo väčšej miere obracia na more ako na zdroj svojej obživy. Podľa údajov Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo OSN presiahla konzumácia rýb v roku 2016… pokračuj
