Výbuch sopky Vezuv v roku 79 je známy tým, že pochoval rímske mesto Pompeje. V neďalekom Herculaneu, ktoré erupcia tiež zničila, sa v kostre mladého muža ležiaceho v posteli našiel prekvapivý nález: sklené zvyšky mozgu. Sklo vzniká pri rýchlom ochladení kvapaliny, zvyčajne roztaveného piesku. Tento… pokračuj
Keď približne pred 4 900 rokmi erupcia sopky zatienila Slnko, neolitická kultúra obetovala stovky zdobených kamenných plakiet, aby ho privolala späť. Na viac ako 600 kameňoch objavených na rituálnych zhromaždiskách na dánskom ostrove Bornholm sú zobrazené motívy slnka a rastlín podobných plodinám. Podľa archeológa Runeho… pokračuj
Erupcia hory Saint Helens v máji 1980 bola najničivejšia sopečná udalosť v americkej histórii, ktorá si vyžiadala 57 obetí a spôsobila ohromujúce ekologické škody. Tvárou v tvár devastácii boli vedci otvorení netradičným nápadom, ktoré by mohli urýchliť proces obnovy. Vypustili tam teda na jeden deň… pokračuj
Najnovšie výskumy a zistenia talianskych vedcov prinášajú doplňujúce informácie, že najznámejšiu sopečnú katastrofu v Pompejach mohlo sprevádzať silné zemetrasenie. Výbuch sopky Vezuv juhovýchodne od Neapola v roku 79 nie je najsilnejší známy prejav vulkanizmu. Ani najničivejší či najsmrtonosnejší. No určite je najznámejší, aspoň v povedomí… pokračuj
Analýza radarových dát z už zaniknutej sondy NASA Magellan odhalila nedávny vulkanizmus na dvoch miestach našej susednej planéty. Venuša zostáva vo verejnom obraze v tieni Marsu. Na Mars čoskoro poletíme, vybudujeme tam kolónie a zachránime sa, keď už to na Zemi bude neúnosné, hlásajú mediálne… pokračuj
Analýza DNA dvoch pravekých jedincov druhu Homo sapiens z Krymu ukázala, že ich populácia bola predkami neskorších obyvateľov strednej a západnej Európy. Žijeme v krajine, v ktorej majoritné etnikum je vetvou slovanskej jazykovej a kultúrnej skupiny. Prišlo sem v 5. či 6. storočí našej éry,… pokračuj
Najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, začínali skromne. Prvé dinosaury boli veľké ako mačky, skrývali sa v tieni a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď sopečná činnosť zmenila klímu a spôsobila dva milióny rokov trvajúce obdobie dažďov, naznačuje štúdia v časopise Proceedings of… pokračuj
Satelity Európskej vesmírnej agentúry ESA monitorujú nepredvídateľné správanie sa najväčšej a zároveň najaktívnejšej európskej sopky Etna. Sicílska Etna je v poslednom období vo výbušnej fáze: bolo zaznamenaných až 17 erupcií v priebehu menej ako troch mesiacov. Prístroje na palubách troch rôznych satelitov na obežných dráhach… pokračuj
Vedci pod vedením prof. Ulfa Büntgena z Katedry geografie Cambridgeskej univerzity použili vzorky z viac ako 9 000 živých a mŕtvych stromov za posledné dve tisícročia, aby tak z pozorovania letokruhov získali presné ročné záznamy teplôt v Severnej Amerike a Eurázii. Ukázalo sa, že za… pokračuj
Vplyvy výbuchu supersopky Toba na Sumatre neboli pre náš druh až také smrtonosné, ako sa doteraz myslelo. Nové výskumy vo východnej a južnej Afrike ukázali, že sopečný supervýbuch spred asi 74-tisíc rokov na čiernom kontinente, v kolíske ľudského rodu Homo i druhu Homo sapiens (sapienti),… pokračuj
