Tanec čiernych dier

Podobne ako dvaja zápasníci suma krúžia okolo seba aj dve superhmotné čierne diery v dosiaľ najtesnejšom pozorovanom páre. Pohybujú sa vo vzdialenosti len asi 300 svetelných rokov od seba a boli objavené pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) a Röntgenového observatória Chandra. Čierne diery sú hlboko… pokračuj

Za hviezdnym prachom

Tento rok uplynulo 25 rokov, čo začiatkom roku 1999 odštartovala z mysu Canaveral raketa s robotickou vesmírnou sondou. Jej primárnym cieľom bolo získať vzorky kozmického prachu z komy kométy Wild 2. Tento úspešný projekt americkej vesmírnej agentúry NASA pod názvom Stardust patrí v histórii k… pokračuj

Parný svet

Astronómovia objavili exoplanétu s atmosférou plnou molekúl horúcej vody. Parný svet GJ 9827d obieha okolo hviezdy vzdialenej od nás asi 100 svetelných rokov. S dvojnásobnou veľkosťou a trojnásobnou hmotnosťou Zeme ide o typ planéty nazývaný subneptún. Takéto svety sú v našej Galaxii najbežnejšie, hoci naša… pokračuj

Priveľká čierna diera

Kvazary – žiarivé galaktické jadrá – vďačia za svoj jas teplu, ktoré vzniká pri vírení plynu okolo veľkej čiernej diery. Hmotnosť čiernej diery, ktorá poháňa kvazar ULAS J1120+0641 vzdialený 13 miliárd svetelných rokov od Zeme, tvorí polovicu hmotnosti všetkých hviezd hostiteľskej galaxie, čo je rekord.… pokračuj

Trosky supernovy

Asi 7 500 svetelných rokov od Zeme sa skrýva hviezda zahalená v dlhých chápadlách horúcej síry. Podľa nových pozorovaní ide o trosky po supernove, ktorá vybuchla pred takmer 900 rokmi. Supernovu zaznamenali v roku 1181 v Číne a Japonsku a jej pozostatky objavili astronómovia v… pokračuj

Budúcnosť vo vesmíre

Hosťom novembrovej vedeckej kaviarne v CVTI SR bude astrofyzik Šimon Mackovjak z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., v Košiciach, ktorý bude hovoriť o budúcnosti vo vesmíre. Vesmír je pre vedcov ako ihrisko neobmedzených možností. Neustále je čo objavovať a skúmať, pretože proces bádania… pokračuj

Model života na Marse

Približne pred 3 až 4 miliardami rokov mohla na Marse existovať tekutá voda, teda aj život. Japonskí vedci modelovali tvorbu organických látok v tom období. Organická hmota zahŕňa zvyšky organizmov alebo produkty chemických reakcií. Pomer stabilných izotopov uhlíka (13C/12C) v hmote ukazuje na pôvod týchto… pokračuj

Skrytý partner Betelgeuse

Červený nadobor Betelgeuse v súhvezdí Orión môže mať neviditeľného spoločníka. Dve nezávislé štúdie preukázali existenciu hviezdy, ktorá obieha okolo Betelgeuse. Pozorovatelia si už dávno všimli, že svetlo hviezdy Betelgeuse sa mení v približne šesťročnom cykle. V roku 1908 anglický astronóm Henry Crozier Plummer navrhol, že… pokračuj

Pochopíme vznik vesmíru?

No čo sa presne dialo tam, to už nevieme. To je typická a správna odpoveď na otázku, ako vznikol vesmír. Keby som si mal tipnúť, ktorý fyzikálne zaujímavý jav sa nám nikdy nepodarí pochopiť, bol by to práve vznik vesmíru. Nie je to však také… pokračuj

Nie je nič ako nič

Vo vesmíre, vysoko nad hlavami, nie je nič, je tam vákuum. Keď sa niekoho opýtate, čo je za hranicou vesmíru, povie vám, že tam tiež nič nie je. Tieto dve nič sú rozdielne. To prvé, nad našimi hlavami, v skutočnosti ani nie je naozajstné nič.… pokračuj