O knižniciach a vesmíroch

V júlovom čísle Quarku sme písali o Babylonskej knižnici argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa obsahujúcej všetky možné knihy. Ide o natoľko zaujímavý koncept, že sa pri ňom oplatí zostať dlhšie. V Babylonskej knižnici sú knihy obsahujúce všetky postupnosti znakov ako písmená, medzery a interpunkčné znamienka.… pokračuj

Hlboké otázky

Na konferencii dánskeho Strediska pre vedy o mimozemskom živote, ktorá sa konala v lete tohto roku v Kodani, sa riešili otázky z oblasti skúmania vzniku, evolúcie a rozšírenia života vo vesmíre. CELS (Centre for ExoLife Sciences, Stredisko pre vedy o mimozemskom živote) je spoločné pracovisko… pokračuj

Vznik planét naživo

Vo vzdialenej hviezdnej škôlke sa nachádzajú novonarodené svety veľkosti Jupitera. Najmenší z nich je obklopený prachovým diskom, z ktorého môžu vzniknúť mesiace. Objav, ktorý sa podaril vďaka Vesmírnemu ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST), by mohol priniesť nové poznatky o formovaní hviezd a planét, uvádzajú vedci v… pokračuj

Záhada v hviezdokopách

Astronómovia nedávno našli záhadné objekty v dvoch guľových hviezdokopách Mliečnej cesty. Oba objavy majú dôležitý vplyv na to, čo vieme a nevieme o neutrónových hviezdach a čiernych dierach. Guľové hviezdokopy sú staré husté guľové útvary obsahujúce desaťtisíce až milióny starých hviezd, ktoré sa nachádzajú v… pokračuj

Pozoruhodná exoplanéta

Webbov kozmický ďalekohľad umožnil priamo zobraziť exoplanétu typu Jupitera pri jednej z najbližších hviezd, známej aj zo sci-fi. Predmetnou hviezdou je Epsilon A v súhvezdí Indián (Ind), ktorá sa nachádza približne 12 svetelných rokov od nás. Je to oranžový trpaslík podobný Slnku, len chladnejší a… pokračuj

Koľko vody je akurát

Planéta musí mať na začiatku veľa vody, aby sa stala podobnou Zemi. Nie však akékoľvek množstvo. Existuje niečo ako optimum, objasňuje planetárny vedec Keavin Moore z McGillovej univerzity v Montreale. Ak je vody menej, planéta vysychá. Ak je vody viac, planéta sa rozmočí. Astronómovia si… pokračuj

Medzi hviezdou a planétou

Českí astronómovia použili údaje z kozmického ďalekohľadu TESS určeného na hľadanie exoplanét a z pozemských ďalekohľadov v Arizone (USA) a Čile na opis zvláštnych charakteristík objektu BD-14 3065b prechádzajúceho popred jeho materskú hviezdu. S hmotnosťou 12,4 hmotnosti Jupitera a polomerom 1,9 polomeru Jupitera je BD-14… pokračuj

Medzihviezdne cestovanie

Ľudská civilizácia nikdy nezastaví vedecký pokrok a neutlmí svoju zvedavosť. Vydať sa však s ľudskou posádkou k iným hviezdam a planetárnym systémom bude naozaj náročné. Aj pri tisícnásobnom zrýchlení súčasných možností pohonu rakiet môže trvať stovky rokov prekonať enormné medzihviezdne vzdialenosti. K nám najbližšia hviezda… pokračuj

Vesmírna základňa v sopke

Pokiaľ ide o obývateľnosť, Zem je klenotom našej Slnečnej sústavy. Mierne teplotné výkyvy, magnetický radiačný štít a množstvo vody uľahčujú život – aspoň v porovnaní s Marsom. Život na planéte s atmosférou hustou iba 1 % v porovnaní s pozemskou a bez silného magnetického poľa… pokračuj

Mesiac pod drobnohľadom

Presný scenár vzniku Mesiaca je ešte vždy neznámy. Nevieme vysvetliť ani to, či je naším súrodencom alebo náhodným okoloidúcim. Mesiac uchvacuje ľudstvo už od nepamäti. Nemožno sa preto čudovať, že po vynáleze ďalekohľadu v roku 1608 sa stal jedným z prvých pozorovaných objektov na nočnej… pokračuj