Vietor v najnižších vrstvách supercely dokáže predpovedať tornáda

Nový výskum vedcov zo Severocarolinskej štátnej univerzity ukázal, že vietor v najspodnejších 500 metroch atmosféry v blízkosti supercely dokáže predpovedať, či táto obrovská búrka vytvorí tornádo. Nová štúdia má potenciál nielen predvídať nastávajúce tornáda, ale aj znížiť počet falošných poplachov počas sezóny týchto hrozivých vzdušných vírov. Supercely… pokračuj

Obnovenie stratených spomienok?

Výskum na myšiach ukázal, že existuje šanca vrátiť stratenú pamäť pacientom s Alzheimerovou chorobou. Vedci pri obnovovaní stratených spomienok použili techniku nazvanú optogenetika. Využíva špeciálne modré svetlo na aktiváciu buniek označených zvláštnym fotocitlivým proteínom. Testované myši vystavili vedci slabým elektrickým impulzom, na ktoré zvieratá rýchlo zabudli.… pokračuj

Vedci vyriešili problém, ako čistiť uhlíkové nanotrubice. Tie tak už čoskoro budú môcť nahradiť kremíkové čipy

Výskumníci z McMasterovej univerzity v kanadskom Hamiltone našli nový spôsob, ako očistiť uhlíkové nanotrubice – menšie a pružnejšie polovodiče, ktoré by podľa očakávania mali nahradiť kremík v počítačových čipoch a ďalšej elektronike. Len čo bude k dispozícii spoľahlivý zdroj čistých nanotrubíc, ktorých výroba nie je veľmi drahá, budú sa… pokračuj

Dostupný softvér pre mikroskopy

Experimentálni fyzici už dokážu špeciálnymi mikroskopmi pozorovať aj jednotlivé molekuly.  Na rozdiel od bežných mikroskopov musia byť údaje z týchto mikroskopov najprv spracované, až potom sa objaví obraz. Fluorescenčné mikroskopy s extrémne vysokým rozlíšením využívajú v oblasti biofyzikálneho výskumu aj na nemeckej Bielefeldskej univerzite. Členovia biomolekulárnej fotonickej pracovnej… pokračuj

Simulácia jadrového výbuchu asteroidu

Vedci z Tomskej štátnej univerzity, Univerzity v Petrohrade, Keldyšovho výskumného centra a Výskumného ústavu Sírius pracujú na technológii, ktorá by mohla našu planétu ochrániť pred potenciálne nebezpečnými vesmírnymi telesami. S pomocou superpočítača SKIF Cyberia nasimulovali jadrový výbuch asteroidu s priemerom 200 metrov, pri ktorom ožiarené úlomky z explózie nedopadli na Zem.… pokračuj

Roboti si navzájom pomáhajú

Ak potrebujeme pomoc, nemali by sme sa báť o ňu požiadať – a to platí aj pre robotov. Vedci zo švédskeho Kráľovského technického ústavu KTH úspešne dokončili projekt Európskej únie, ktorého predmetom bolo umožniť robotom navzájom spolupracovať aj pri zložitých úlohách a dorozumievať sa pritom výhradne rečou tela.… pokračuj

Čo poháňa vývoj stavby vtáčích hniezd?

Ako chrániť mláďatá pred predátormi? Je potrebné okolo nich postaviť ochranu! Medzi hniezdami vtákov vládne ohromná diverzita v umiestnení, stavbe a stavebných materiáloch jednotlivých hniezd, avšak o príčinách tejto diverzity sa toho dodnes veľa nevie. Zachary Hall z University of St. Andrews práve písal svoju doktorandskú prácu o neurobiológii… pokračuj

Chémia horúcich prameňov môže vysvetliť pôvod života

Horúce pramene na dne oceánov možno spontánne vytvorili organické molekuly potrebné pre život. Nová štúdia ukázala, že povrch minerálnych čiastočiek vovnútri hydrotermálnych prameňov má podobné chemické vlastnosti ako enzýmy – biologické molekuly, ktoré riadia chemické reakcie živých organizmov. Niektoré základné stavebné kamene organickej chémie boli… pokračuj

Samovýroba nanoprístrojov

Molekulárne stavebné jednotky by mohli byť schopné usporiadať sa do nanoprístrojov.  Porfyríny sú významné prírodné farbivá, napríklad chlorofyl, žlčové farbivá či krvný hemín, ktoré dokážu tvoriť komplexy s iónmi kovov. Ich základ tvoria tzv. porfíny. Vedci z Mníchovskej technickej univerzity skúmajú vzájomné pôsobenie medzi molekulou 2H-porfínu a medenými… pokračuj