Slovenská vedkyňa Dr. Michaela Musilová sa stala hlavnou veliteľkou medzinárodnej posádky, ktorá uskutoční misiu na simulovaný Mars. Už o par dní odlieta do USA, aby v americkej púšti uskutočnila niekoľko vedeckých štúdií, vrátane látok kolostra a beta glukánu zo Slovenska, ktoré by mohli byť použité pri budúcich vesmírnych… pokračuj
Nový výskum vedcov zo Severocarolinskej štátnej univerzity ukázal, že vietor v najspodnejších 500 metroch atmosféry v blízkosti supercely dokáže predpovedať, či táto obrovská búrka vytvorí tornádo. Nová štúdia má potenciál nielen predvídať nastávajúce tornáda, ale aj znížiť počet falošných poplachov počas sezóny týchto hrozivých vzdušných vírov. Supercely… pokračuj
Výskum na myšiach ukázal, že existuje šanca vrátiť stratenú pamäť pacientom s Alzheimerovou chorobou. Vedci pri obnovovaní stratených spomienok použili techniku nazvanú optogenetika. Využíva špeciálne modré svetlo na aktiváciu buniek označených zvláštnym fotocitlivým proteínom. Testované myši vystavili vedci slabým elektrickým impulzom, na ktoré zvieratá rýchlo zabudli.… pokračuj
Výskumníci z McMasterovej univerzity v kanadskom Hamiltone našli nový spôsob, ako očistiť uhlíkové nanotrubice – menšie a pružnejšie polovodiče, ktoré by podľa očakávania mali nahradiť kremík v počítačových čipoch a ďalšej elektronike. Len čo bude k dispozícii spoľahlivý zdroj čistých nanotrubíc, ktorých výroba nie je veľmi drahá, budú sa… pokračuj
Experimentálni fyzici už dokážu špeciálnymi mikroskopmi pozorovať aj jednotlivé molekuly. Na rozdiel od bežných mikroskopov musia byť údaje z týchto mikroskopov najprv spracované, až potom sa objaví obraz. Fluorescenčné mikroskopy s extrémne vysokým rozlíšením využívajú v oblasti biofyzikálneho výskumu aj na nemeckej Bielefeldskej univerzite. Členovia biomolekulárnej fotonickej pracovnej… pokračuj
Vedci z Tomskej štátnej univerzity, Univerzity v Petrohrade, Keldyšovho výskumného centra a Výskumného ústavu Sírius pracujú na technológii, ktorá by mohla našu planétu ochrániť pred potenciálne nebezpečnými vesmírnymi telesami. S pomocou superpočítača SKIF Cyberia nasimulovali jadrový výbuch asteroidu s priemerom 200 metrov, pri ktorom ožiarené úlomky z explózie nedopadli na Zem.… pokračuj
Ak potrebujeme pomoc, nemali by sme sa báť o ňu požiadať – a to platí aj pre robotov. Vedci zo švédskeho Kráľovského technického ústavu KTH úspešne dokončili projekt Európskej únie, ktorého predmetom bolo umožniť robotom navzájom spolupracovať aj pri zložitých úlohách a dorozumievať sa pritom výhradne rečou tela.… pokračuj
Ako chrániť mláďatá pred predátormi? Je potrebné okolo nich postaviť ochranu! Medzi hniezdami vtákov vládne ohromná diverzita v umiestnení, stavbe a stavebných materiáloch jednotlivých hniezd, avšak o príčinách tejto diverzity sa toho dodnes veľa nevie. Zachary Hall z University of St. Andrews práve písal svoju doktorandskú prácu o neurobiológii… pokračuj
Horúce pramene na dne oceánov možno spontánne vytvorili organické molekuly potrebné pre život. Nová štúdia ukázala, že povrch minerálnych čiastočiek vovnútri hydrotermálnych prameňov má podobné chemické vlastnosti ako enzýmy – biologické molekuly, ktoré riadia chemické reakcie živých organizmov. Niektoré základné stavebné kamene organickej chémie boli… pokračuj
Molekulárne stavebné jednotky by mohli byť schopné usporiadať sa do nanoprístrojov. Porfyríny sú významné prírodné farbivá, napríklad chlorofyl, žlčové farbivá či krvný hemín, ktoré dokážu tvoriť komplexy s iónmi kovov. Ich základ tvoria tzv. porfíny. Vedci z Mníchovskej technickej univerzity skúmajú vzájomné pôsobenie medzi molekulou 2H-porfínu a medenými… pokračuj
