Švédska populácia z doby Vikingov trpela vážnymi ochoreniami ústnej dutiny a čeľustí, infekciami dutín a uší, osteoartritídou a ďalšími. Vedci z Göteborskej univerzity skúmali lebky Vikingov pomocou moderných techník. Výskum sa pôvodne sústredil na zuby, teraz však odontológovia počítačovou tomografiou preskúmali celé lebky. Zistili, že… pokračuj
Slovo klaxón bolo odvodené od starogréckeho výrazu klázōn pre ostrý krik alebo vresk. Výrobcovia prvých automobilových húkačiek nemohli na začiatku 20. storočia vybrať príhodnejšie pomenovanie. Doprava na cestách je plná kriku, vresku a hučania. Niekedy majú zvuky v doprave pomáhať ľuďom pohybovať sa v nej… pokračuj
Výskum vedcov z Virologického ústavu BMC SAV, v. v. i., pomáha odhaľovať ohniská vírusu kliešťovej encefalitídy na Slovensku. Kliešťová encefalitída predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie, keďže sa vírus prenáša nielen kliešťami, ale aj prostredníctvom konzumácie surového mlieka a mliečnych produktov od infikovaných zvierat. Vedci… pokračuj
Nemám na to čas. Už som skúšal, nepomohlo. Ja nemusím, mám dobrú genetiku. Nepotrebujem cvičiť, chodím veľa peši. V práci robím rukami, tak netreba. Mne takéto jedlo nerobí dobre. Ja sa z toho nenajem. V malom množstve to neškodí… Ľudia, ktorí sa venujú zdravému životnému… pokračuj
Asi tušíte, aký mám názor na sociálne siete. Čo-to som o nich popísal a odhadom asi sto článkov na našej stránke vzniklo v reakcii na bludy, nezmysly a nepochopenia, ktoré sa po nich šíria. Nie je to tak dávno, čo sme sa obávali, že pred… pokračuj
Odháňanie tmy z našich obydlí, ciest a krajiny je jednou zo základných charakteristík ľudskej civilizácie. Pokrok v technológiách však vysúva do popredia otázku, či svetla niekedy nie je už priveľa. Vykazovanie nočnej tmy z našej blízkosti prešlo dlhú cestu od prostých pochodní až k stĺpom… pokračuj
Belgickí vedci zistili, že epigenetiky DNA a RNA tvoria spoločne systém na presnú reguláciu génov, ktorá je kľúčová pre funkciu a vývoj buniek. Gény nesú kompletný súbor inštrukcií potrebných na fungovanie nášho tela, ale ich expresia musí byť starostlivo regulovaná, aby každá bunka plnila svoju… pokračuj
Výskumníci z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i., sa podieľali na nájdení molekuly, ktorá môže zlepšiť diagnostiku pľúcnych ochorení. Idiopatická pľúcna fibróza je jednou z najvážnejších difúznych parenchymálnych pľúcnych chorôb (DPLD). Často býva aj komplikáciou tzv. dlhodobého kovidu. Vedeckému tímu, ktorého súčasťou je aj… pokračuj
Jeden gram proteínovej náhrady vyvinutej nemeckými výskumníkmi Fraunhoferovho inštitútu môže nahradiť desať kilogramov bežného cukru. Podľa štatistík v posledných desaťročiach celosvetovo a kontinuálne narastá spotreba cukru. Lekári a odborníci na výživu varujú pred následkami, ktoré jeho prílišná spotreba prináša, ako sú napríklad zubný kaz, zvýšený… pokračuj
Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na ne ročne zomrie takmer 18 miliónov ľudí, pričom až 85 % z týchto prípadov tvoria infarkt myokardu a mŕtvica. Každá bunka v našom tele vrátane buniek srdcového svalu potrebuje energiu na to,… pokračuj
