Slovenská vedkyňa z Univerzity v St. Andrews v Škótsku a jej tím po prvý raz objasnili úlohu oxidu uhličitého pri dlhodobom zaľadnení Zeme. Atmosférický oxid uhličitý (CO2) je kľúčovým skleníkovým plynom Zeme, ktorý ovplyvňuje klimatické a životné podmienky na súši aj v oceánoch. Jeho úloha… pokračuj
Vedci zachytili v magnetosfére asi 160-tisíc kilometrov od Zeme výbuchy energie známe ako chórové vlny. Poruchy trvajúce zlomky sekundy, ktoré po zmene na zvuk znejú ako cvrlikanie alebo štebot vtákov, sa zvyčajne vyskytujú relatívne blízko Zeme. Ich objav v takejto vzdialenosti pomocou misie NASA Magnetospheric… pokračuj
Vedci analyzovali vodu zo vzoriek z lunárnej misie Apollo technikou trojitého izotopu kyslíka. Pri nej sa voda rozdeľuje postupným zahrievaním na rôzne väzbové fázy – voľne viazanú, pevne viazanú a zachytenú v mineráloch – a skúma sa jej izotopové zloženie. Zistili, že lunárna voda má… pokračuj
Tmavá hmota je, ako napovedá jej názov, nepostrehnuteľná, pretože sa predpokladá, že ju tvorí slabo interagujúca častica. Vedci hľadajú nepriame dôkazy v kozmickom mikrovlnnom pozadí a rotácii galaxií, skúmajú hviezdy alebo ponúkajú konkurenčné teórie modifikovaním newtonovskej dynamiky a pod. Výskumníci z Virginia Tech skúmajú staré… pokračuj
Túto planétu sme zmenili vo veľkom. Vyrúbali sme lesy, vyplienili oceány, posledné desaťročia pumpujeme do atmosféry toľko oxidu uhličitého, že postupne vykoľajujeme klímu z už príjemne dlho trvajúceho stabilného stavu. Dôsledky pociťujeme čoraz viac. Existuje však jeden pojem, pri ktorom sa ešte vždy väčšina ľudí… pokračuj
Doba jedného otočenia Zeme okolo svojej osi sa vplyvom mnohých faktorov, okrem iného aj globálnych klimatických zmien, postupne mení. To, že naša zemeguľa rotuje okolo svojej osi a spôsobuje striedanie dňa a noci, vedia už žiaci základných škôl. Zbežné pozorovania – laické i odborné –… pokračuj
Myslím si, že už sme sa dostali do štádia, keď klimatickú zmenu reálne a úprimne spochybňuje iba málokto. Popierači ustúpili o krok, vraj sa zmena deje, ale nemôžu za ňu ľudia. Z lietadla vidíme mestá, dediny a domy, ľudia sú sotva mravce. Keď sa, naopak,… pokračuj
Planéta musí mať na začiatku veľa vody, aby sa stala podobnou Zemi. Nie však akékoľvek množstvo. Existuje niečo ako optimum, objasňuje planetárny vedec Keavin Moore z McGillovej univerzity v Montreale. Ak je vody menej, planéta vysychá. Ak je vody viac, planéta sa rozmočí. Astronómovia si… pokračuj
Zo Slovenska bude 23. júla pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka. Má to však háčik, nie v tomto roku, ale v roku 2093. Takýto typ faktov vo mne vždy vyvolá úctu. Je obdivuhodné, ako máme zvládnutú nebeskú mechaniku. Keď ľuďom poviete, že o mesiac bude pršať, nikto… pokračuj
Globálne zmeny biosféry sú jednou z najčastejšie diskutovaných tém súčasnosti. Pravdou však je, že pozornosť sa sústreďuje najmä na prebiehajúcu zmenu klímy. Aj keď tú bezprostredne pociťujeme najviac, je len jednou z mnohých zmien s celosvetovým dosahom. Z dlhodobého hľadiska sú globálne zmeny spôsobené kombináciou… pokračuj
