Pod záštitou Asociácie pre mládež, vedu a techniku s partnerskou podporou Nadácie Volkswagen Slovakia a magazínu QUARK pokračovala v marci online súťaž LaBáK už svojím tretím súťažným kolom. V rámci tohtoročného cyklu Štyri živly bola v tomto kole hlavnou témou Zem. Na riešenie mali súťažiaci… pokračuj
Vďaka satelitom vedci objavili aj v tekutom jadre Zeme čosi podobné ako jet stream v atmosfére. Výraz jet stream poznajú najmä meteorológovia, ale možno aj tí, ktorí často cestujú lietadlom cez Atlantik. Tento anglický výraz by sme mohli preložiť ako dýzové prúdenie. Ide, zjednodušene povedané,… pokračuj
Pozorovania astronómov už od čias Babylončanov ukázali, že dni sa nepredlžujú až tak rýchlo, ako sme si mysleli. Už dávnejšie vedci vedia, že otáčanie Zeme sa spomaľuje (a dni sa tak predlžujú). Dôvodom tohto javu je takzvané prílivové trenie – ťahanie oceánov Slnkom a Mesiacom.… pokračuj
V Grónsku nedávno objavili fosílie, ktoré boli bezpečne uložené v 3,7 miliardy rokov starom kameni. Objav fosilizovaných komunít baktérií, nazývaných stromatolity, by mohol byť najstarším jasným biologickým znakom života na Zemi. Až do tohto objavu mali najstaršie nájdené fosílie, ktoré boli akceptované ako dôkaz života na Zemi,… pokračuj
Vďaka dvom úspešným vyhľadávacím programom sa počet blízkozemských asteroidov už prehupol cez hranicu 15 000 objektov. Lov na asteroidy pokračuje. V roku 1898, presnejšie 13. augusta 1898, Carl Gustav Witt objavil stredne veľký asteroid (už vieme, že jeho najväčší rozmer je 34 km), ktorý obiehal… pokračuj
Pozornosť celého sveta sa v súčasnosti sústredí na Proximu Centauri b, planétu obiehajúcu okolo našej najbližšej cudzej hviezdy, vo vzdialenosti len 4,22 svetelného roka od Zeme. Táto planéta obieha svoju hviezdu v tej správnej vzdialenosti, aby sa na jej povrchu mohla nachádzať tekutá voda, je však naozaj… pokračuj
Hlboko pod nami sa Zem hýbe rýchlosťou pomalšou, než akou nám rastú nechty na rukách. Nové zistenia vedcov z Oregonskej a Washingtonskej univerzity, ktorí skúmali severozápadné pobrežie Tichého oceánu, možno dokážu vysvetliť dávny spor, ktorý riešia geológovia už od vzniku teórie platňovej tektoniky – hýbu platne plášťom… pokračuj
Nechýbalo veľa a Zem aj Venuša mohli ísť po úplne odlišných evolučných cestách. Ak by boli podmienky v našej slnečnej sústave len o trochu odlišné, Venuša mohla byť plná života a Zem úplne mŕtva. Adrian Lenardic z Riceovej univerzity podotkol, že jeho štúdia obsahuje aj trochu filozofie o samotnej vede, avšak… pokračuj
Astronómovia pracujúci s ďalekohľadom TRAPPIST v Európskom južnom observatóriu (ESO) na Cerro La Silla v Čile objavili trojicu planét na obežnej dráhe okolo mimoriadne chladnej trpasličej hviezdy vzdialenej 40 svetelných rokov od Slnka. Veľkosťou a povrchovou teplotou sa novoobjavené planéty dajú porovnať so Zemou alebo Venušou… pokračuj
Bez ochrany magnetického poľa Zeme, ktoré nás chráni pred smrtiacim vesmírnym žiarením, by život na našej planéte, tak ako ho poznáme, nemohol vzniknúť. Toto pole je tvorené pohybom tekutého železa vo vonkajšej vrstve jadra Zeme, nazývaným geodynamo. Ako sa však celý tento proces začal a ako… pokračuj
