Vlky sú v období, keď majú mláďatá, veľmi opatrné. Len čo zaregistrujú rušivý pohyb v blízkosti brlohu, poodnášajú mláďatá na iné miesto. Preto sa treba pri ich fotografovaní správať veľmi obozretne a rozvážne.
Malé vĺčatá prichádzajú na svet po deviatich týždňoch od párenia. Vlčica vrhne v brlohu vystlanom suchým lístím štyri až osem mláďat. Po narodení sú plne závislé od rodičovskej starostlivosti, patria medzi tzv. altriciálne mláďatá (na rozdiel od prekociálnych, ktoré prichádzajú na svet úplne vyvinuté a sú schopné starať sa o seba samy, pozn. red.). Do jedného mesiaca ich samica kŕmi materským mliekom, potom už mäsom.
Prvé tri týždne vlčica neopúšťa brloh vôbec a potravu jej, a neskôr aj mláďatám, nosí vlk, poprípade niektorý starší súrodenec. Mláďatá sú osrstené veľmi jemnou sivočiernou srsťou a pri narodení vážia 300 až 500 gramov.
Spočiatku nemajú zuby a mliečny chrup sa im začína prerezávať medzi 14. až 25. dňom. Postupne im zuby dorastajú, úplný mliečny chrup majú približne v treťom mesiaci. V šiestom mesiaci majú definitívny stály chrup.
Často ich už také sivočierne v treťom týždni života môžeme pozorovať, ako vykúkajú z brloha. Po šiestom týždni nevydržia počas dňa dlho v brlohu a častejšie vychádzajú. Hoci ich rodičia karhajú a zaháňajú naspäť, len čo sa dospelé vlky od brloha vzdialia, mláďatá sú opäť vonku.
Rituál kŕmenia
Po tom, čo vlk uloví korisť, odhryzne si z nej kus mäsa. Zožerie ho a asi 60 až 100 metrov od brloha si na chvíľu ľahne. Po piatich až ôsmich minútach vstane, trochu sa prebehne a znovu si líha. Opakuje to približne päťkrát, asi 30 až 40 minút. Potom sa vyberie nakŕmiť mláďatá.
Mäsitá potrava v jeho žalúdku sa už čiastočne natrávi. Aby potravu nestrávil celkom, zastavuje sa mu v žalúdku vylučovanie žalúdočnej kyseliny, no bez toho, aby sa mu zastavilo vylučovanie enzýmu pepsín, ktorý štiepi bielkoviny.
Zo začiatku vlk vyvrhuje natrávenú potravu do brloha. Tú začínajú ochutnávať už dvoj- či trojtýždňové mláďatá. Keď vlčica vidí, že mláďatá sa začínajú zaujímať o prinesenú natrávenú mäsitú potravu, nechá ich nasýtiť sa a potom zožerie zbytky. Neskôr už vlčica opúšťa mláďatá v brlohu a vydáva sa na lov spoločne s vlkom, prípadne idú loviť aj viacerí členovia svorky. Mláďatá majú za ten čas úplnú slobodu a vychádzajú pred brloh.
Pri pozorovaní som si všimol, že vlk nie vždy vyvrhuje potravu na zem. Niekedy príde k mladému vĺčaťu so zatvorenou papuľou. Postaví sa pred neho a vĺča pomedzi jeho zuby nasáva polotekutú stravu. Keď všetko zje a pociťuje potrebu dostať od vlka ešte viac, začne mu naťahovať papuľu. Vlk to spočiatku vydrží, no keď vĺča začne kňučať, vlka to rozzúri, chytí vĺčaťu jeho papuľku do svojej tlamy a zľahka mu ju pritlačí, aby prestalo kňučať.
Niekedy som pozoroval aj to, že vlk samec sa správa láskavejšie k svojim vĺčatám ako ich matka vlčica. Vlk sa s nimi takmer vždy po prinesení potravy hral, vlčicu som v takejto situácii nevidel. Vlk napríklad nechal mladé vĺča, aby ho hrýzlo aj na citlivé miesta okolo papule, či na nose a tvári okolo očí. Spisovateľka Elli H. Radingerová v jednej z kníh o vlkoch píše, že vlčí otcovia bláznivo milujú svoje deti.
Prvé prechádzky a hry
Keď príde čas na prvé vychádzky rodičov s mláďatami, z brloha ich vyvádzajú vlk aj vlčica. Každý rodič osve sa poberá s jedným či dvomi mláďatami do priestoru okolo brloha. Najmä vlk spočiatku začína len s jedným vĺčaťom a vlčica zostáva s ostatnými doma. Pri chôdzi ide vodca vpredu a mláďa cupitá za jeho chvostom. Keď sa vĺča pokúša vlka predbehnúť, ten ho pohľadom zaženie naspäť za svoj chvost.
Hravé správanie mláďat je špecifická forma aktivity zvierat. Pri vlkoch sa však neprejavuje takými pestrými naháňačkami a hrami ako napríklad pri mláďatách divých mačiek a medveďov. Malé vĺčatá majú hravé pohyby často tlmené a usmerňované, pravdepodobne strachom z prítomnosti rodiča. Málokedy sa stane, že je mláďa pred brlohom či mimo neho celkom slobodné. Vo väčšine prípadov je pod prísnym dozorom vlka alebo vlčice. Hry malých vĺčat zvyčajne netrvajú dlhšie ako päť či desať minút, čo je veľmi krátko v porovnaní napríklad s medvieďatami, ktoré sa hrajú aj jednu alebo dve hodiny.
Pri hrách sa vĺčatá dorozumievajú viac vrčaním. Mláďa nezakňučí, aj keby mu súrodenec ubližoval, ale vždy naňho zavrčí. Vĺča pravdepodobne zaskučí len bolestne, keď si samo ublíži.
Vĺčatá začínajú už ako dvojtýždňové vrčať. Vrčia inštinktívne na všetko, ale približne od ôsmeho týždňa života najmä na svojho súrodenca, keď mu chcú pohroziť alebo sa mu nejako prihovoriť. Predovšetkým na začiatku bojových hier dominantné vĺča hlasno zavrčí a všetky ostatné na seba začnú hravo útočiť. Hlas dominantného vĺčaťa je hrubší ako hlas ostatných.
Text a foto Ivan Kňaze
