Najstaršie údaje o výskyte viniča sú z druhohôr, obdobia jury spred 150 miliónov rokov. Čeľaď viničovitých rastlín Vitaceae bola značne rozšírená v mladších druhohorách v kriede. Z konca tohto obdobia (asi pred 70 miliónmi rokov) pochádza predchodca dnešného subtropického viniča Vitis sezannensis.
Dnes pestovaný Vitis vinifera patrí k druhu, ktorý má pôvod v západnej Ázii a južnej Európe. Už pred 40 miliónmi rokov sa rozšíril bezmála na celej severnej pologuli. V treťohorách bol hojný rod Vitis teutonica. Jeho zvyšky objavili v uhoľnom sloji v Hessensku, kde vznikli preuhoľnatením 120 000 kg semien a plodov viniča. Výskyt tohto rodu viniča na Slovensku je známy už z obdobia miocénu spred 7 miliónov rokov.
Ochladenie počiatkom štvrtohôr zatlačilo vinič na juh. Ľadovce rozčlenili pôvodne súvislé výskyty na samostatné izolované lokality, z ktorých sa postupne vyvinuli rôznorodé formy dnes pestovaného Vitis vinifera sativa. Proces zatláčania viniča na juh a je ho opätovného rozšírenia do severných oblastí Európy sa začiatkom štvrtohôr opakoval najmenej štyrikrát.
Egypt a Mezopotámia
Ľudia poznali výrobu vína asi už v kamennej dobe. Z údolia indickej rieky Indus sa pestovanie viniča rozšírilo do Číny, Sýrie, Palestíny a Egypta. Vinič sa pestoval napriek nepriaznivým (príliš horúcim a suchým) klimatickým podmienkam aj v Mezopotámii a víno sa prideľovalo cestujúcim, tehotným ženám a konzumovalo sa na veľkých slávnostiach. Pestovanie viniča preniklo do nílskej delty z Levanty v období staršej bronzovej doby. V hrobkách sa našli početné maľby, zobrazujúce pestovanie viniča a prípravu vína. Už z obdobia 3 000 – 2 700 pred n. l. sa v egyptských hrobkách zachovalo veľa nádob na víno. Až do objavenia Tutanchamónovej hrobky boli z Egypta známe len nálezy červeného vína. V hrobke sa však našli aj hlinené krčahy s bielym vínom. Egypťania uzatvárali vínne nádoby okrúhlymi viečkami a hrudami hliny, ktoré pretlačili cez viečko a po okrajoch okolo hrdla nádoby ešte dodatočne utesnili povrázkami. Hlinené zátky často označili vtlačenou pečaťou s nápisom v tvare: hroznové víno/lokalita, z ktorej víno pochádzalo. Niekedy nápis dokonca obsahoval ročník vína, jeho kvalitu a meno vedúceho vinice!
Grécko
Pestovanie viniča v Európe sa rozšírilo v časoch starovekej gréckej kolonizácie, keď vinič vysadili vo veľkej časti Stredomoria. Spočiatku sa víno považovalo za posvätný a liečivý mok, až neskôr sa začalo bežne používať ako nápoj.
Antické grécke vína boli tmavé a husté a pred konzumáciou sa riedili vodou. Hrozno sa oberalo začiatkom jesene do džberov a putní, vinári ho rozšliapali bosými nohami a nefiltrovanú šťavu ponechali v otvorených kadiach fermentovať približne šesť mesiacov. Víno precedili cez plátno a preliali do mechov z kozej kože alebo do hlinených amfor. Víno sa ľahko kazilo. Preto sa muselo skonzumovať počas 3 – 4 rokov, lebo Gréci nevedeli zastaviť proces fermentácie.
V neskoro archaickom období začalo v aristokratických kruhoch patriť k dobrému štýlu spoločenské posedenie pri víne – symposion. Od 4. storočia pred n. l. bývali pre tieto posedenia aj v domoch strednej triedy vyhradené samostatné miestnosti – andrones.
