Zveľaďovateľ lesníctva
Profesori Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici zabezpečovali technický rozvoj aj v našom lesníctve. Neboli to však len oni – priekopníkmi v tomto smere boli i viacerí lesníci z praxe. Takým bol aj Ľudovít Greiner.
Ľudovít Greiner sa narodil roku 1796 v nemeckom Lichtentanne pri Saalfelde. Po absolvovaní gymnázia študoval na lesníckom učilišti v saskom Dreissigackere, ktoré absolvoval s výborným prospechom. Niekoľko rokov pracoval v lesoch kniežacej saskej rodiny Coburgovcov z Gothy. V roku 1819 zložil vo Viedni štátnu lesnícku skúšku, čím získal kvalifikáciu na vykonávanie vyššej lesníckej služby v Rakúsku. Istý čas pracoval ako lesný taxátor u kniežaťa Lubomirského v Rusku. V rokoch 1824 až 1826 študoval na polytechnike vo Viedni matematiku, fyziku a chémiu. Krátko spravoval coburgovský majetok v Rakúsku.
Príchod na Slovensko
V roku 1828 ho pozvali do Jelšavy a vymenovali ho za riaditeľa lesov na rozsiahlom veľkostatku Coburgovcov, ktorý tvorili panstvá Muráň, Veľký Blh, Fiľakovo, Čabraď, Svätý Anton a Hrabušice. Veľkostatok mal výmeru viac ako 84 000 hektárov, z čoho lesy predstavovali 69 055 hektárov. V Jelšave sa oženil s Máriou Glószovou a spolu mali deväť detí. Po ovdovení v roku 1857 sa znovu oženil s Otíliou Szinowitzovou z Banskej Bystrice, deti však už nemali.
Po nástupe do funkcie lesného radcu sa začal starať o lesy vo vlastníctve Coburgovcov, ktoré sa rozprestierali od Kráľovej hole v Nízkych Tatrách až k pieskovým oblastiam Pusztavacsu. Zaslúžil sa o premenu exploatačného hospodárenia na produktívne, vytvoril novú organizáciu lesnej správy zriadením lesných úradov. Organizoval meranie, mapovanie, súpis, taxáciu lesov i systematické vypracúvanie dlhodobých hospodárskych plánov. Usmerňoval ťažobné a obnovné postupy i lesoochranárske opatrenia. Je tvorcom tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov.
Tatranský spor
O výške tatranských štítov sa dlho viedli spory. Liptáci uznávali za najvyšší končiar Tatier Kriváň, Spišiaci boli presvedčení, že prvenstvo patrí Lomnickému štítu, Poliaci verili, že najvyšší je Ľadový štít. Vojenskí merači v roku 1769 pri zameriavaní používali nepresnú barometrickú metódu. Na základe ich meraní sa v mapách uvádzal ako najvyšší štít Tatier, ba celých Karpát, liptovský Kriváň. Niektorí merači sa zastrájali, že odhadnú výšku voľným okom. Robert Townson vyhlásil za najvyšší vrchol Lomnický štít. Ani barometrické merania poľského geológa Stanisława Staszica, švédskeho botanika Görana Wahlenberga a mnohých iných neupozornili, že Gerlachovský štít je najvyšší.
Aj Ľ. Greiner sa zapojil do tohto sporu. Svoje vedomosti zo štúdia matematiky a fyziky vo Viedni dokázal veľmi účinne využívať v praxi. Trigonometrickými meraniami spresnil výšky tatranských štítov a v roku 1837 ako prvý zistil, že najvyšším končiarom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít, ktorý mal podľa jeho meraní 8 354 viedenských stôp (2 641 m n. m.). O svojom meraní informoval v Slovenských novinách: V celé přísnosti vykonaných prac měrnických a dalšího trigonometrického počtování, přišel sem k tomu přesvědčení, že je gerlachovský chochol, jako se mi to bylo na lomnickém jehlanu ukázalo, největší výšina v Tatrách, a síce o celých 50 stop vídeňské míry vyšší od lomnického jehlanu.
Lesník telom a dušou
Ľudovít Greiner bol autorom dvojzväzkovej publikácie o lesníctve a výnosových tabuliek, ktoré sa ešte donedávna používali v lesníckej praxi. Počas svojho aktívneho života bol zapojený do činnosti Uhorského lesníckeho spolku Ungarischer Forstyerein, v ktorom bol v rokoch 1852 až 1857 podpredsedom. Aj ako člen Moravsko-sliezkeho lesníckeho spolku sledoval jediný cieľ – zveľaďovať lesné hospodárstvo a zabezpečiť jeho pozdvihnutie na úroveň ostatných odvetví. Za svoju činnosť bol vyznamenaný mnohými diplomami, vyznamenaniami a čestnými uznaniami.
Ľudovít Greiner zomrel 28. októbra 1882 a je pochovaný na cintoríne v Jelšave po boku svojej prvej manželky a dcéry. Jeho hrob aj s náhrobkom je národnou kultúrnou pamiatkou.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
