V ostro sledovanom zápase finále Ligy majstrov všetci s údivom hľadíme, aké bizarné góly padajú do siete FC Liverpool. Rodí sa jedno z najľahších víťazstiev kráľovského klubu z Madridu. Čo sa v ten večer vlastne prihodilo?
O niekoľko dní sa dozvedáme, že brankár Liverpoolu Loris Karius pravdepodobne utrpel počas zápasu otras mozgu. Je možné, aby tento úraz hlavy tak výrazne ovplyvnil správanie a výkon strážcu futbalovej siete? To je otázka, ktorá čoraz väčšmi zamestnáva odborníkov zacielených na výskum mozgu.
V rytme kakofónie
Mozog je ponorený v tekutine, ktorá dokáže stlmiť náraz. Zároveň ho pred svetom ukrývajú pevné lebečné kosti, takže sa zdá, že o jeho bezpečnosť je dokonale postarané. V mnohých prípadoch je to naozaj tak, ale sú okamihy, keď ochranný systém vypovie svoje služby. S otrasom mozgu sú spojené mnohé klinické príznaky, ich intenzita a pestrosť sa líšia od prípadu k prípadu. V ostatných rokoch sa vo výskume udomácnil termín traumatické poškodenie mozgu. Odborníci ho hľadajú a zároveň nachádzajú všade, v detských jasliach, na športoviskách či v domácnostiach. Pre niekoho aj malý náraz hlavy môže viesť k poškodeniu mozgu, zatiaľ čo iní sa dokážu vysporiadať aj s mnohopočetnými údermi, ktoré zažívajú každý deň počas tréningu. O našej vnímavosti či odolnosti mozgu proti nárazom rozhoduje genetika, ale možno aj iné faktory, o ktorých zatiaľ vieme hriešne málo. O traumatickom poškodení mozgu sa čoraz väčšmi hovorí hlavne v športovom prostredí, v niektorých športoch je otras hlavy pomerne bežná záležitosť; športovci po zásahu často zostávajú v nemocnici na pozorovaní. Čo sa v tej chvíli odohráva v mozgu, vedia len nervové a gliové bunky, ktoré sú v epicentre diania. Úrazy hlavy patria k významným rizikovým faktorom psychiatrických ochorení. Trauma hlavy môže vytvárať podmienky na nesprávnu komunikáciu nervových buniek, objavujú sa komunikačné preklepy a chyby v prenose signálu. Zvyčajne harmonicky znejúci orchester mozgu začne zrazu produkovať punkovú kakofóniu.
Zvláštne ochorenie mozgu
Od futbalu si nachvíľu odskočíme k ľadovému hokeju, od lopty k puku, od do stratena vyfešákovaného trávnika k šarmantne tetovanému ľadu. Pred niekoľkými mesiacmi predstúpila profesorka neurológie Ann McKeeová z Bostonskej univerzity pred novinárov, aby im zvestovala svoj nesúhlas s tvrdeniami komisára Národnej hokejovej ligy Garyho Bettmana. Hokejový oligarcha sa mierne pohral s výsledkami jej štúdie, ktorá sa zameriavala na posmrtné vyšetrenie mozgového tkaniva niekoľkých hokejových hráčov trpiacich vážnymi neurologickými problémami počas života. Výhlásil, že odborníci nemôžu jednoznačne potvrdiť, že by úrazy hlavy, v hokeji také bežné, mohli viesť k neurodegeneračným zmenám mozgu. Prečo tento výrok tak nahneval profesorku neurológie? Od začiatku 20. storočia sa v odbornej tlači objavujú informácie, že úrazy hlavy môžu viesť k ochoreniu, ktoré sa v niektorých aspektoch podobá na demenciu. Na počiatku dostalo ochorenie aj špecifické meno reflektujúce klinickú prezentáciu – demencia pugilistica. Ochorenie sa najčastejšie spájalo s profesionálnymi boxermi, u ktorých sú traumy hlavy každodennou realitou. Stovky, tisíce, ba možno aj desaťtisíce úderov zasypávajú hlavy bojovníkov v ringu. Paľba úderov prichádzajúca takmer zo všetkých strán mení mozog na bojové pole. V mozgu pacientov nachádzame identické štruktúry, aké sú prítomné pri Alzheimerovej chorobe. Označujeme ich ako neurofibrilárne klbká. Sú to bielkovinové zhluky vypĺňajúce nervové bunky. Takto zasiahnutá nervová bunka sa vypája zo systému a nedokáže ďalej komunikovať so svojimi neurokolegyňami. Až do príchodu patológa Benneta Omalu sa odborníci k tomuto ochoreniu vyjadrovali veľmi opatrne, všetci tušili, že príčina môže byť trauma hlavy. Nikto si však netrúfol povedať, že box nie je jediným športom, kde hrozí nebezpečenstvo vážneho poškodenia mozgu.
Klenot v ohrození
Americký futbal sa za oceánom považuje za jeden z najatraktívnejších športov. Má svoju dynamiku, veľké osobnosti a výnimočné zápasy. Futbal láka pozornosť štedrých sponzorov, plní štadióny a pokladnice jednotlivých tímov. Reprezentuje športový klenot, na ktorý sa neodporúča siahať. V roku 2002 si nigérijský prisťahovalec Bennet Omalu, pôsobiaci v tom čase ako patológ v nemocnici v Pittsburghu, všimol, že mozog jeho priateľa, známeho hráča amerického futbalu, je zaplavený množstvom neurofibrilárnych klbiek. Nápadne mu to pripomínalo Alzheimerovu chorobu. Následne pitval ďalších hráčov, ktorých trápili vážne neurologické a psychiatrické príznaky, a opäť našiel ten istý obraz. Napokon sa so svojím objavom pochválil známemu odborníkovi na Alzheimerovu chorobu Stevenovi T. DeKoskymu. V roku 2005 spoločne publikovali vedeckú štúdiu poukazujúcu na to, že časté traumy hlavy v americkom futbale môžu v mozgu stimulovať podobné zmeny ako v prípade Alzheimerovej choroby. Traja odborníci z oblasti neurológie požiadali šéfredaktora odborného perodika, aby publikáciu neprijal, ich požiadavka – našťastie – nebola vypočutá. Zhodou okolností všetci traja mali priame väzby na Americkú futbalovú ligu (NFL). Publikácia vzbudila veľký ohlas, no skôr v negatívnom zmysle. Vedenie NFL si prirýchlo uvedomilo, že by tento objav mohol spôsobiť vážne finančné straty skvele rozbehnutému obchodu. V roku 2007 preto zverejnili informáciu, že neexistuje nijaký vedecký dôkaz spájajúci demenciu s americkým futbalom. S pribúdajúcim počtom vážne chorých hráčov, ktorí ukončili kariéru, nabrala celá kauza na obrátkach a Omalu dostal priestor pokračovať v tom, čo začal. Vo svojom bádaní sa vrátili k starému označeniu ochorenia – chronická traumatická encefalitída (CTE), čo v preklade znamená, že ochorenie spôsobuje úraz hlavy a má pozvoľný priebeh trvajúci niekoľko rokov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Norbert Žilka
Neuroimunologický ústav SAV v Bratislave
Foto Pixabay
