Za svoj geomorfologický vzhľad vďačí Slovensko vo významnej miere geologicky relatívne časovo veľmi mladým procesom. A práve o neotektonických procesoch a ich prejavoch v krajine sme sa rozprávali s geomorfologičkou Máriou Bizubovou.
Rozhodujúci vplyv na formovaní hlavných rysov súčasnej krajiny a jej georeliéfu majú podľa geovedcov neotektonické procesy. O aké procesy ide?
Sú to tektonické pohyby pozdĺž zlomov, ktoré sa prejavovali predovšetkým v neogéne, čiže v mladších treťohorách, a v kvartéri, čo sú štvrtohory, a to v závislosti od aktuálneho tektonického režimu daného územia. Výsledky geologického a geomorfologického výskumu i geodetické merania ukazujú, že tieto pohyby pokračujú aj v súčasnosti. Dislokácie, teda zlomy, sú poruchy zemskej kôry, pri ktorých dochádza k pohybu horninových blokov pozdĺž puklín a ku krehkej deformácii hornín. Pohyb blokov môže byť od niekoľko milimetrov do stoviek kilometrov. V oblastiach aktívnych zlomov, na ktorých boli zaznamenané pohyby v posledných 10 000 rokoch, sa často vyskytujú seizmické otrasy.
Aká je rýchlosť týchto pohybov?
Rýchlosť pohybu na zlomoch býva rôzna, závisí to od viacerých okolností. Ročne to však môže byť aj niekoľko desiatok milimetrov.
Hoci geológia nepozná hranice, ako je to s neotektonickými pohybmi na Slovensku?
V oblastiach rôzneho geologického zloženia a veku sú neotektonické procesy datované rozlične. Na území Slovenska sa intenzívne prejavovali od konca neogénu – pliocénu. Viažu sa najmä na zlomy štyroch smerov – severovýchod-juhozápad, severozápad-juhovýchod, sever-juh a západ-východ. Keďže mladá zlomová tektonika je málokedy prístupná priamemu pozorovaniu, skúmajú sa predovšetkým prejavy zlomov, ktoré sa dajú vydedukovať z geologických máp a z rôznych morfotektonických fenoménov.
Čím sa zaoberá morfotektonika?
Morfotektonika sa zaoberá štúdiom tvarov zemského povrchu, ktoré vznikli tektonickými procesmi. Skúma teda tektonické tvary zemského povrchu, resp. aplikáciu princípov geomorfológie na tektonické procesy.
Za čo vďačíme súčasnému georeliéfu Slovenska?
Georeliéf je výsledkom vzájomného pôsobenia viacerých endogénnych a exogénnych činiteľov a nimi vyvolaných geomorfologických procesov. Ustavičná interakcia týchto procesov sa podpísala aj pod súčasný vzhľad územia Slovenska v podobe veľkých povrchových tvarov – morfoštruktúr a ich detailnejšieho stvárnenia. Morfoštruktúra sa v slovenskej geomorfologickej komunite chápe ako forma georeliéfu, ktorej základná tvárnosť a morfologická individualizácia je priamym odrazom aktívnej tektoniky.
Hraste, napríklad Malé Karpaty, Nízke Tatry, sú pretiahnuté elevačné zlomové morfoštruktúry so zväčša najvyššie vyzdvihnutým centrálnymi kryhami, od ktorých stupňovite klesajú k okrajom menej vyzdvihnuté kryhy.
Priekopové prepadliny, napríklad Turčianska kotlina či Podtatranská kotlina, sú zasa pretiahnuté depresné zlomové morfoštruktúry oddelené zlomovými plochami do systému stupňovite poklesávajúcich krýh. Najväčšmi poklesnuté sú zvyčajne centrálne kryhy.
A čo pýcha Slovenska – Vysoké Tatry?
Priekopové prepadliny a hraste môžu byť aj asymetrické, keď najväčšmi poklesnutými, resp. najväčšmi vyzdvihnutými sú okrajové kryhy, a to je práve prípad Vysokých Tatier, ale aj Starohorských vrchov na strednom Slovensku.
Tu asi treba ešte povedať, že kontaktné zóny medzi jednotlivými morfoštruktúrami, napríklad pohorie-kotlina, sa viažu na zlomy či zlomové línie. Vyznačujú sa kontrastným georeliéfom a sú vhodným priestorom na pozorovanie a štúdium geomorfologických prejavov mladej zlomovej tektoniky v krajine. Predstavujú významné tektonické rozhrania, na ktorých sa odohrávali a stále fungujú hlavné morfotvorné procesy. Po viacnásobne sa opakujúcich tektonických pohyboch v neotektonickej etape vývoja georeliéfu sa kontaktné zóny tektonicky aj geomorfologicky väčšmi diferencovali. Naložením rôznych morfotvorných prvkov na existujúcu tektonickú mriežku (zlomy a ich križovatky) sa formovala a naďalej sa formuje celá škála špecifických foriem, ktoré sú predovšetkým v okrajových častiach pohorí dobre konzervované. Tektonické línie prejavujúce sa v reliéfe, resp. geomorfologické línie nadväzujúce na tektonické poruchy tvoria morfotektonickú mriežku.
Aké sú indikátory zlomovej tektoniky?
K neotektonicky najvýznačnejším geomorfologickým indikátorom odrážajúcim tektonické procesy zlomového charakteru patria facetové svahy, nazývané aj zlomové stráne. Najčastejšie majú tvar jednoduchých trojuholníkov, prípadne lichobežníkov, na niektorých miestach ide však o zložité systémy faciet zoradené v líniách. Facetové svahy sú špecifické morfotektonické formy georeliéfu, ktoré sa viažu na kontakty zlomových morfoštruktúr. Nachádzame ich nielen na okrajoch, ale tiež vo vnútri pohorí. Sú to zvyšky zlomovej plochy, vytvorenej pohybom rôzne veľkých blokov pozdĺž zlomových línií. Pomerne hladkú zlomovú plochu postupne rozčleňovali eróznou činnosťou svahové vodné toky a formovali sa doliny, vo vyústení ktorých sa z vyplaveného materiálu vytvorili náplavové kužele. Medzi jednotlivými dolinami sa na dolných koncoch medzidolinových rázsoch vytvorili geometrické útvary – facety. Pôvodná zlomová plocha je už erózne zmenená, jej sklon teraz predstavuje asi 34° a je menší ako v čase vzniku.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Pixabay
