Jablká sú relatívne guľovité okrem charakteristickej jamky v hornej časti, kde vyrastá stopka. Tím matematikov a fyzikov skúmal ich rast a výsledok zverejnili v časopise Nature Physics.
Podľa nich sú biologické tvary často organizované prítomnosťou štruktúr, ktoré slúžia ako ohniská. Tieto ohniská môžu mať niekedy podobu singularít, v ktorých sú lokalizované deformácie. Príkladom je jadrovník jablka vo vnútornej jamke, kde sa stopka stretáva s plodom. Teória singularít sa používa na opis rôznych javov od čiernych dier až po svetelné vzory na dne bazéna, rozpad kvapiek a šírenie trhlín. Výskumníci použili numerickú simuláciu toho, ako rozdielny rast kôry plodu a jadra vedie k výslednému tvaru a teóriu potom potvrdili experimentmi. Ukázalo sa, že rozdielna rýchlosť rastu viedla k vzniku jamky.
Morfogenéza, čiže vznik tvaru, je jednou z veľkých otázok v biológii. Tvar jablka nám umožnil preskúmať niektoré fyzikálne aspekty biologickej výnimočnosti. Teraz potrebujeme pochopiť molekulárne a bunkové mechanizmy, ktoré k nemu vedú, pretože pomaly smerujeme k širšej teórii biologického tvaru, hovorí vedúci výskumu Lakshminarayanan Mahadevan, fyzik z Harvardovej univerzity.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
