Nový detektor, uložený v hĺbke 1 500 metrov pod zemou, má 50-krát vyššiu citlivosť než doterajšie prístroje.
O tom, že vo vesmíre existuje akási zatiaľ neidentifikovateľná hmota, po prvý raz referoval už v roku 1933 astronóm Fritz Zwicky, ktorý zistil nezrovnalosti pri štúdiu rotácie galaxií. Z jeho pozorovaní vyplynulo, že hviezdy od určitej vzdialenosti od stredu galaxie obiehajú omnoho rýchlejšie, než by podľa výpočtov mali. Tento rozpor sa vysvetľuje práve prítomnosťou tmavej hmoty, ktorú vieme pozorovať len nepriamo vďaka jej gravitačnému pôsobeniu na okolité objekty, tvorené bežnou hmotou.
Záujem fyzikov o tmavú hmotu má dva hlavné aspekty: odhalenie podstaty tejto hmoty a zistenie príčiny, prečo táto hmota tvorí až 96 % hmoty celého vesmíru – z toho 23 % je vlastná tmavá hmota a 73 % je tmavá energia.
O podstate tmavej hmoty existujú len rôzne teórie, z ktorých jedna hovorí, že môže ísť o málo žiarivé objekty tvorené obyčajnou látkou. V ostatných desaťročiach sa postavilo veľa detektorov zameraných na odhalenie častíc tmavej hmoty. Pozornosť sa sústreďuje najmä na častice WIMP (weakly interacting massive particles, čiže slabo interagujúce masívne častice). Podľa hypotézy ide o častice, ktoré vznikli v ranom vesmíre a stále sa ním potulujú. V americkom inštitúte SURF (Sanford Underground Research Facility), čo je podzemné výskumné laboratórium v meste Lead v Južnej Dakote (USA), nedávno uviedli do činnosti detektor LUX-ZEPLIN, ktorý má 50-krát vyššiu citlivosť než doterajšie prístroje a je uložený v hĺbke približne 1 500 metrov. Jeho hlavnou časťou je nádoba obsahujúca sedem ton veľmi čistého kvapalného xenónu. Táto nádoba je ponorená do ešte väčšej nádoby s vodou tieniacou detektory pred inými vplyvmi, ktoré by produkovali falošné signály. Častice WIMP v podstate ignorujú bežnú hmotu, prechádzajú celými planétami, no príležitostne narazia na atóm v detektore, čo sa prejaví uvoľnením elektrónu a zábleskom svetla, ktorý zaregistrujú detektory okolo nádoby s xenónom.
RM
