Na stope mačky divej

Niektoré z tajomstiev života mačky divej, malého a vrtkého nočného lovca a obyvateľa našich lesov, sa usiluje poodhaliť česko-slovenský projekt Hľadáme mačku, pozor, divú! Projekt má prvky občianskej vedy – okrem práce odborníkov zapája do výskumu aj verejnosť.

Screenshot zo stránky projektu https://www.kockadivoka.cz/

Mačka divá (Felis silvestris) sa podobá mačke domácej, známej spolupútničke ľudstva už od čias rozvoja poľnohospodárstva v starovekej Mezopotámii. Hoci niektoré domáce mačky môžu mať podobné hnedé sfarbenie s čiernymi pásmi ako mačka divá, dajú sa rozlíšiť.

Nenápadná, no ohrozená

Mačka divá je väčšia – kocúr môže dosahovať hmotnosť až 9 kg, bežná hmotnosť mačky divej je približne 6 kg. Má väčšiu hlavu, okrúhlejšie uši, kratší huňatý chvost s tromi prstencami tmavej srsti a tmavým pásom, ktorý sa od chvosta tiahne stredom chrbta. Možno práve kvôli nenápadnému zjavu nebola u nás mačka divá v centre pozornosti výskumníkov a o jej populácii vieme len málo.
Poľovníci ju dlho lovili ako škodnú zver. Stala sa ohrozeným druhom a v mnohých európskych krajinách vrátane Česka ju v minulom storočí vyhubili. Na Slovensku vďaka redšiemu ľudskému osídleniu prežíva doteraz a práve od nás sa mačky divé po zavedení zákonnej ochrany začali šíriť späť na české územie.

Projekt na záchranu

Mačka divá, foto Pixabay

Zmapovanie rozšírenia mačky divej v česko-slovenskom pohraničí patrí k cieľom projektu Hľadáme mačku, pozor, divú!, v ktorom spolupracuje český Ústav biologie obratlovců AV ČR, Hnutí DUHA Olomouc a slovenská Národná ZOO Bojnice. Detailnejšie zmapovali pohoria Biele Karpaty, Javorníky, Strážovské vrchy a vďaka spolupráci verejnosti našli mačku divú aj v iných oblastiach. Ľudia vedcom na adresu stopy@selmy.cz posielali fotografie, videozáznamy, GPS údaje o mieste pozorovania alebo informácie o jedincoch zrazených autom. Či ide skutočne o mačku divú, overí až genetická analýza.
Vzorky pre genetický výskum získavajú vedci z rôznych zdrojov – z trusu, uhynutých jedincov, ale najmä pomocou srsťových pascí. Do lesa umiestnia drevený kolík nastriekaný vôňou atraktívnou pre mačky. Mačky ho nájdu, obtierajú sa oň a zanechajú na dreve svoje chlpy, ktoré vedci následne použijú na analýzu.
Údaje z projektu vytvoria základ pre plán ochrany druhu. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie veľkej rehabilitačnej stanice pre mačku divú v ZOO Bojnice.

Rozšírenie mačky divej v Európe podľa údajov z roku 2015, foto wikipédia/Darekk2, IUCN Red List spatial data, CC BY-SA 4.0

Hybridizácia

Život mačky divej ohrozuje človek tým, že ju pripravuje o vhodné životné prostredie, pytliactvom či zranením dopravou.
Blízkosť s mačkou domácou prináša ďalší problém – hybridizáciu. Mačky domáce sa na vidieku často zatúlajú do lesného teritória mačky divej. Tieto dva druhy sa môžu páriť a majú plodné potomstvo. Napríklad v Poľsku a Maďarsku je v populáciách mačky divej známe vysoké percento hybridov. Kríženie narúša jedinečnosť genofondu mačky divej, môže dochádzať k strate adaptácií miestnych populácií. V oblasti sledovanej projektom dosahoval podiel krížencov mačky domácej v populácii mačky divej 15 %.
Súhrn doterajších výsledkov projektu možno nájsť v brožúre Našli jsme kočku divokou.

Vedecká knižnica CVTI SR

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 4/2023. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.