Povolanie staroegyptských pisárov sa vpísalo do ich kostí. Artritída a iné poškodenia poznačili kostry pisárov v miestach, kde muži sedeli so skríženými nohami alebo kľačali zhrbení nad papyrusovými zvitkami, opisujú vedci v časopise Scientific Reports.
Výskumníci z Česka preskúmali pozostatky 69 mužov pochovaných v egyptskom Abúsíre v rokoch 2700 až 2180 pred n. l. Nápisy, maľby, nástroje a sochy nájdené v hrobkách označujú 30 kostier ako pisárov, vysokopostavených ľudí, ktorí pracovali v administratívnych pozíciách a zaoberali sa písaním a čítaním. Podľa vedcov práca pisára v starovekom Egypte nebola fyzicky náročná, ale časom si vybrala svoju daň. U pisárov sa častejšie ako u členov ich domácností alebo iných vysokopostavených ľudí vyskytovali degeneratívne zmeny na kostiach, najmä v hornej časti tela.
Pisári napríklad pri výrobe štetcov na písanie žuli rohovinu. To časom spôsobovalo artritídu čeľustných kĺbov. V súčasnosti má takúto artritídu približne 16 až 38 % ľudí. Hoci v staroveku malo artritídu v čeľustiach porovnateľné množstvo ľudí – približne 30 %, u pisárov bola táto miera viac ako dvojnásobná – až 64 %. Práca zanechávala podobné opotrebovanie na častejšie používaných častiach tela od hlavy až po päty.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
