Agrofotovoltika a dve úrody

Pod stožiarmi s fotovoltickými článkami farmári pestujú poľnohospodárske plodiny.

Poľnohospodársku pôdu považuje väčšina krajín za jedno zo svojich najväčších bohatstiev. Efektívne využívanie tejto pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín, zeleniny a niektorých druhov ovocia sa považuje za jeden z hlavných pilierov potravinovej sebestačnosti krajiny. V súvislosti s prechodom od fosílnych k obnoviteľným zdrojom energie sa však využívanie pôdy – najmä vo vyspelých krajinách – začína výrazne diverzifikovať. Farmárom priniesol tento energetický obrat ďalšie možnosti na zvýšenie ich príjmov. Mnohí prešli od pestovania klasických plodín potrebných na výrobu potravín k pestovaniu výnosnejších energetických rastlín, ktorých finálnym využitím je produkcia energie – napríklad spaľovaním bioplynu získaného z nich (napr. z repky či kukurice). Možno spomenúť, že v Nemecku sa energetické rastliny pestujú už na 18 % poľnohospodárskej pôdy. S veľmi inovatívnym – a až prekvapujúco jednoduchým – projektom na zvýšenie príjmov farmárov prostredníctvom tzv. dvojitého využitia energie Slnka prišlo farmárske združenie v Heggelbachu na juhu Nemecku. Nedávno vyhodnotilo prvý rok skúšobného projektu, ktorý bol familiárne označený celkom vtipným termínom úroda zo Slnka na dvoch poschodiach. Ide o projekt v novovznikajúcom odbore nazývanom agrofotovoltika. O čo ide? Na ploche približne tretiny hektára postavili farmári na päť metrov vysokých stožiaroch fotovoltickú (solárnu) elektráreň s výkonom 194 kW tvorenú radmi modulov s niekoľkometrovým odstupom – moduly sú tak len nad tretinou pôdy. V rámci projektu sledovali farmári, ako sa takéto čiastočné prekrytie prejaví na úrode testovaných plodín, ktorými boli zeler, zemiaky, ozimná pšenica a ďatelina. Ukázalo sa, že pri ďateline klesla úroda len o päť percent, pri ostatných troch plodinách asi o pätinu. Celkové výnosy – z výroby elektrickej energie a predaja plodín – však narástli o 60 % v porovnaní s čisto agrárnym využitím pôdy. Ukazuje sa, že agrofotovoltika má budúcnosť.

RM
ilustrácia Marcela Pekarčíková