Úmyselne kameňmi štiepané kosti pravekého príbuzného slonov menia pohľad na najskoršie osídlenie kontinentu medzi Atlantickým a Tichým oceánom.
Klasické predstavy o príchode človeka do Ameriky hovoria priestorovo o trase cez dočasný suchozemský most v oblasti terajšieho Beringovho prielivu medzi Čukotkou a Aljaškou. Pre celý jednoliaty masív súše od ruskej rieky Lena po kanadskú Mackenzie sa zaužíval názov Beringia. Časovo ide o éru po vrchole poslednej ľadovej doby pred 26-tisíc rokmi, najmä po výraznom odľadnení severnej pologule pred 20-tisíc rokmi. S tým ladili dosiaľ najstaršie známe stopy človeka v Amerike – táboriská, kosti ulovených zvierat, kamenné nástroje a zbrane s typickými hrotmi, ako aj zlomky ľudských kostí. Všetko sa to datuje nanajvýš do 15-tisíc rokov, čo podporuje aj najnovšie presné datovanie zachovanej ľudskej kostry spred 13-tisíc rokov z jaskyne Chan Hol pri Tulúme na polostrove Yucatán v Mexiku, realizované pomocou stalagmitu. Vyskytli sa však aj nálezy datované až o celé desaťtisíce rokov skôr, pred vrchol poslednej ľadovej doby. Tieto určenia veku sú však sporné.
Mastodont ako dôkaz
V odbornej verejnosti silne zarezonoval článok, ktorý v apríli uverejnil v prestížnom vedeckom časopise Nature jedenásťčlenný americko-austrálsky tím Stevena Holena aThomasa Deméréa z kalifornského San Diego Museum of Natural History. Členovia tímu totiž posunuli éru vstupu ľudí do Nového sveta výrazne hlbšie do minulosti o vyše 100tisíc rokov! Doložili to približne 130-tisícročnými kosťami a zubami jedinca mastodonta, amerického druhu mamuta a vzdialeného príbuzného súčasných slonov, so znakmi obmeny ľuďmi a kameňmi, ktoré zjavne plnili úlohu kladiva a nákovy, slúžiacich na rozbíjanie mastodontích kostí. Má to však háčik. Naši predkovia z druhu Homo sapiens sa totiž vtedy ešte len zberali na veľkú migráciu von z Afriky. V Kalifornii to zrejme bol iný, starší ľudský druh, hoci najpravdepodobnejšie takisto priputoval zo severovýchodnej Ázie ako oveľa neskôr po ňom naši predkovia. Neandertálci? Záhadní Denisovania? Či iná neskorá forma človeka vzpriameného, Homo erectus, ktorý už pred vyše jedným miliónom rokov dorazil na juhovýchod a východ Ázie? Išlo o súčasť skorého, ale neúspešného pokusu o kolonizáciu? Alebo skutočne existovalo dlhšie, zatiaľ nerozpoznané ľudské osídlenie Nového sveta pred Homo sapiens?
Svedectvo sedimentov
Predmetné fosílie našli na paleontologickom nálezisku v San Diegu, ktoré sa zrazu stalo aj archeologickým, dokonca najstarším známym v Amerike. Leží na rozšírení miestnej diaľnice. Nálezisko nazvali Ceruttio, podľa sandiegskeho terénneho paleontológa Richarda Ceruttia, ktorý ho v roku 1992 objavil a viedol tam vykopávky. Tento objav prepisuje naše poznanie, kedy ľudia dosiahli Nový svet. Dôkazy z Ceruttiovho náleziska ukazujú, že v Severnej Amerike žil niektorý zástupca ľudského rodu o 115-tisíc rokov skôr, ako sa dosiaľ myslelo, povedala riaditeľka múzea v San Diegu Judy Gradwohlová. Keď sme začali prvé vykopávky, hneď sa vynorili silné dôkazy, ktoré kládli ľudí vedľa vymretých veľkých pravekých zvierat. Už to bolo samo osebe dôležité. Od pôvodného objavu však technológie datovania pokročili. To nám umožnilo spoľahlivo stanoviť, že praľudia tu boli významne skôr, ako sa bežne prijímalo, vysvetlil Thomas Deméré. O presné datovanie sa zaslúžil najmä člen tímu James Paces z Geologickej služby USA v coloradskom Denveri. V roku 2014 stanovil pomocou izotopov tória a uránu, že príslušné mastodontie kosti boli ešte čerstvé, keď ich pred približne 130-tisíc rokmi ktosi rozštiepil dobre mierenými, priam strategicky umiestnenými údermi. Bolo to počas predposlednej medziľadovej doby. V tej poslednej práve žijeme.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban
Foto San Diego Natural History Museum
