Bez ochrany magnetického poľa Zeme, ktoré nás chráni pred smrtiacim vesmírnym žiarením, by život na našej planéte, tak ako ho poznáme, nemohol vzniknúť. Toto pole je tvorené pohybom tekutého železa vo vonkajšej vrstve jadra Zeme, nazývaným geodynamo. Ako sa však celý tento proces začal a ako sa udržal až dodnes zostávalo pre vedcov aj naďalej záhadou. Nový výskum Alexandra Goncharova z Carnegieho ústavu pre vedu sa pokúsil túto záhadu vyriešiť.
Naša planéta vznikla hromadením materiálu, ktorý obklopoval mladé Slnko. Postupom času vytvorilo klesanie hustého železa jednotlivé vrstvy Zeme, ako ich dnes poznáme – jadro, plášť a kôru. V súčasnosti sa vnútorná vrstva jadra Zeme skladá z pevného železa, obohateného o iné látky, ktoré železo spolu so sebou stiahlo, kým vonkajšie jadro je zložené z tekutej železnej zliatiny – a práve pohyb vonkajšieho jadra generuje magnetické pole.
Ak chcú vedci pochopiť vývoj Zeme a jej magnetického poľa (a energiu, ktorá toto magnetické pole udržiava), musia lepšie preskúmať prenos tepla medzi pevným vnútorným jadrom a tekutým vonkajším jadrom. Problém je, že v jadre Zeme vládnu skutočne extrémne podmienky – materiál jadra je, mimo iného, vystavený ohromným teplotám a tlaku, čo má za následok, že sa správa podstatne odlišne od materiálu na povrchu Zeme. 
Goncharov podotkol, že od začiatku si uvedomoval dôležitosť priameho merania tepelnej vodivosti materiálu v jadre (pri podmienkach, ktoré tam vládnu). Samozrejme, cesta do stredu Zeme nie je v súčasnosti reálnou možnosťou, a tak sa musel Goncharovov tím uspokojiť so simuláciou, pri ktorej vytvoril laserom ohrievanú diamantovú „nákovu“, vystavujúcu železo podmienkam Zemského jadra. V tejto diamantovej nákove sú malé vzorky materiálu nemilosrdne stláčané medzi dvoma diamantmi, čím prístroj efektívne nahradí cestu do stredu Zeme cestou do laboratória. Laserom je možné stlačený materiál zohriať na požadovanú teplotu.
Týmto sofistikovaným experimentom sa Goncharovovmu tímu podarilo analyzovať tepelnú vodivosť železa pri tlakoch a teplotách siahajúcich od 345 000-násobku tlaku Zemskej atmosféry a teploty 1 316 °C (jadro Merkúru) až po 1,3 milióna-násobku tlaku Zemskej atmosféry a teploty 2704 °C (jadro Zeme).
Goncharov zistil, že tepelná vodivosť vzoriek železa počas experimentu dosahovala úroveň 18 až 44 wattov za meter za kelvin, čo zodpovedá spodnej hranici dávnejších odhadov. To naznačuje, že energia, potrebná na udržanie geodynama, sa vovnútri Zeme nachádzala už veľmi skoro po jej vzniku. Goncharov dodal, že jeho práca sa ešte z ďaleka nekončí – ešte zostáva odmerať tepelnú vodivosť materiálu, ktorý sa pri klesaní vnútrom Zeme primiešal medzi železo a ktorý má potenciál ovplyvniť skutočnú tepelnú vodivosť jadra.
