Klobúky pre kamenných obrov

Viactonové klobúky pukao z pórovitej horniny sa zrejme dostávali na hlavy moai, ešte oveľa väčších a hmotnejších sôch, elegantne a vcelku jednoducho.

Nová analýza ukázala, že dávni obyvatelia Veľkonočného ostrova (Rapa Nui, Isla de Pascua, Easter Island) v Tichom oceáne, ktorý sa nachádza približne v polovici cesty medzi Polynéziou a Čile, pohybovali masívnymi pukao s pomerne malým úsilím a s neveľkými nárokmi na počet ľudí i vybavenie. Prepravovali ich kotúľaním, pomocou dvojitých lanových slučiek a nakláňania či navaľovania, ako keď posúvame chladničku či ťažkú skriňu. Pri dvíhaní využili rampy z kameňov a zeminy. K tejto téze sa dopracoval tím amerických archeológov, ktorí viedli poprední výskumníci Veľkonočného ostrova Carl Lipo z Binghamton University v rovnomennom meste štátu New York a Terry Hunt z University of Arizona v Tucsone. Pri analýze zohral kľúčovú úlohu doktorand Sean Hixon z Pennsylvania State University v University Park. Výsledky, ktoré uverejnili vo vedeckom časopise Journal of Archeological Sciences, vzbudili celosvetovú pozornosť.

Trinásť ton na hlave

Obnovená plošina so sochami moai na južnom pobreží ostrova Rapa Nui. Jednu z moai zdobí pukao z červenej trosky.

Z mnohých otázok, ktoré obklopujú záhadnú minulosť Veľkonočného ostrova, vyčnievajú najmä dve: Ako vlastne tamojší dávni ľudia dokázali hýbať takými masívnymi kamennými sochami moai a ako dokázali umiestniť na hlavy moai síce menej, ale predsa ešte masívne kamenné klobúky pukao s priemerom až dva metre? zhrnul Carl Lipo. Hmotnosť pokrývok pukao, vytesaných z červenej sopečnej trosky, totiž dosahuje až 13 ton. Navyše, na ostrove našli ešte väčšie pukao, voľne ležiace v teréne, zjavne zanechané ladom počas prepravy. Tvorcovia dotesávali pukao na mieste, čo napokon platí aj o moai. Mnohé klobúky majú na hlavnom valci či kuželi menšiu valcovú výduť. Na hlavy moai ich usádzali pomocou drevených pák. Sochy vtedy ešte nestáli vzpriameno, boli naklonené dopredu o asi 17 oblúkových stupňov. Samotné moai sú vytesané z odlišného materiálu ako pukao. Z minulých výskumov a experimentov sme sa dozvedeli, ako prepravovali sochy v štýle kráčania, kývajúc nimi pritom z boka na bok, intuitívne i s dôvtipom využívali jednoduché fyzikálne procesy elegantným a pozoruhodne efektívnym spôsobom. Náš najnovší výskum sa teraz zaoberal problémom klobúkov sôch. Tvorcovia ich vytesali v  inom kameňolome, prepravovali naprieč ostrovom a následne nejakým spôsobom umiestnili na hlavy sôch, vysvetlil Carl Lipo.

Detail jednej zo sôch moai s nasadeným pukao

Z možností skutočnosť 

S kolegami mu bolo od začiatku jasné, že kým začnú s pukao experimentovať podobne ako predtým s moai (z praktických dôvodov vtedy pochopiteľne zvolili menšie sochy), musia zozbierať o pukao všetky podrobnosti a dôkladne ich analyzovať. Získali množstvo snímok pukao z rôznych uhlov. Na tomto základe vytvorili trojrozmerné modely a z nich odvodili opakujúce sa znaky, ktoré prezrádzali najpravdepodobnejší spôsob prepravy pukao. Počet možných metód prepravy pukao obmedzuje len ľudská predstavivosť. Príkladmi skorších úvah v tomto smere sú šmýkanie pukao nahor po drevenej rampe alebo postupné budovanie kopy podkladových kameňov ako posúvacej a dvíhacej rampy. Ozajstnou výzvou je však prejsť za toto množstvo možných metód prepravy a odhaliť taký prepravný scenár, ktorý najlepšie zodpovedá premenlivému archeologickému záznamu, vysvetlil Sean Hixon. S kolegami zmapoval a podchytil na pukao najrôznejšie deformácie a mechanické poškodenia, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli pri preprave. Carl Lipo takto postupoval už pri analýze spôsobu prepravy moai. Výsledok bol rovnaký. Doboví obyvatelia Veľkonočného ostrova našli také riešenie prepravy pukao, kde splnenie cieľa vyžadovalo najmenej pomocných prostriedkov a najmenší vklad ľudskej pracovnej sily. Z analýzy najlepšie vyšiel záver, že Rapanuičania klobúky z miesta vytesania kotúľali až 12 kilometrov k veľkým rampám z kameňov a zeminy pri sochách moai a následne ich vytiahli nahor pomocou dvojitých lanových slučiek. Okolo valca pukao sa obtočí lano a potom ľudia ťahajú striedavo z jednej a druhej strany, pričom stoja hore na plošine rampy. To minimalizuje množstvo potrebného úsilia i materiálu, vysvetlil Carl Lipo. Na vytiahnutie aj tých najväčších pukao podľa členov tímu stačilo aj menej ako 15 ľudí.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 08/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban
Foto Sean Hixon, Pixabay