Nároky na modernosť leteckej dopravy stále rastú. Donedávna uprednostňovanú rýchlosť vystriedala prepravná kapacita a komfort. Ak k týmto atribútom pridáme aj ekológiu, máme kráľa nebies – Airbus A380.
Rýchly nárast leteckej dopravy v 60. rokoch minulého storočia, keď každých 12 mesiacov rástol počet cestujúcich približne o 20 %, viedol leteckých konštruktérov k stavbe veľkých lietadiel. A tak 9. februára 1969 vzlietol prototyp slávneho lietajúceho slona – Boeing 747, známy aj ako Jumbo Jet. V čase vzniku mal nielen nevídané rozmery, ale najmä netradičný tvar – za pilotnou kabínou rozšírenú hornú palubu, pripomínajúcu hrb. Toto druhé podlažie bolo určené pre pasažierov prvej triedy. Neskoršie verzie, ktoré neboli rozdelené na triedy, dokázali vďaka dvom podlažiam previezť naraz vyše 500 cestujúcich. V januári 1970 sa uskutočnil prvý komerčný let sedemstoštyridsaťsedmičky. Let z New Yorku do Londýna vykonal stroj pomenovaný Clipper Victor, patriaci spoločnosti PanAm. Jumbo mal okamžitý komerčný úspech a začal kraľovať dopravným lietadlám. Vyrobilo sa vyše 1 400 kusov a to v rôznych modifikáciách, veľkostiach a úpravách. Dňa 27. apríla 2005 však Jumbo musel opustiť trón. Do vzduchu sa vzniesol po prvý raz Airbus A380 – a nový kráľ neba zasadol na trón dopravných lietadiel. Zomrel kráľ, nech žije kráľ!
Zrodenie panovníka
Prvé štúdie o európskom vysokokapacitnom lietadle z dielne Airbusu sa datujú do roku 1990. Vtedy európske konzorcium Airbus Industrie (teraz Airbus SAS) oznámilo projekt vysokokapacitného, dvojpodlažného dopravného lietadla MD-12, ktoré sa koncepčne podobalo A380, bolo však menšie, približne vo veľkosti Jumba, ale s väčšou kapacitou. Konštrukčné práce na stroji, označovanom zo začiatku ako A3XX, sa začali v júni 1994. Oficiálne projekt budúceho kráľa neba predstavili koncom roku 2000 už pod označením A380, pretože číslica 8 pripomína dvojpodlažný prierez lietadla. V januári 2005 sa po prvý raz oficiálne predstavil dvojpodlažný gigant na letisku vo francúzskom Toulouse. Hoci lietadlo nevzlietlo, iba rolovalo, medzi piatimi tisíckami pozvaných hostí boli francúzsky prezident, nemecký a britský premiéri, ako aj topmanažéri leteckých spoločností, ktoré si A380 už objednali. O tri mesiace neskôr, 27. apríla 2005, a opäť z letiska v Toulouse, za aplauzu vyše 50 000 divákov sa Airbus A380 o 10:29 h SELČ vzniesol na svoj prvý skúšobný let, ktorý trval takmer štyri hodiny. Zrýchlenie lietadla a riadenie sú presne ako na simulátore, zhodnotil skúšobný pilot Jacques Rosay ešte zo vzduchu. Stroj sa správal stabilne aj v režime automatického pilotovania. Nová éra civilného letectva sa začala.
Úctyhodné rozmery
Na komerčných letoch sa airbus A380 začal využívať od 15. októbra 2007, teda pred 10 rokmi. Lietadlo ponúka variabilitu interiéru od 555 do 853 cestujúcich, kým Jumbo prepraví najviac 450 až 570 ľudí. Airbus prepraví 150 ton nákladu oproti 110 tonám v 747. Dolet nového kráľa medzi dopravnými lietadlami dosahuje 15 000 kilometrov, zosadený líder doletí 13 700 kilometrov. Motory A380 sú navyše o tri decibely tichšie a aj vďaka spotrebe 3,3 litra na 100 osobokilometrov oproti štyrom litrom Jumba ušetrí nový kráľ na prevádzkových nákladoch až 17 %. Lietadlo s rozpätím krídel takmer 80 metrov, dĺžkou 73 metrov a výškou 24 metrov poháňajú štyri dvojprúdové motory Rolls-Royce Trent 900 či Engine Alliance GP7000, ktoré pri štarte vyvinú rovnaký ťah ako 3 500 osobných áut. Vďaka veľkosti lietadla musia mať krídla obrovskú plochu 845 štvorcových metrov. V porovnaní s Boeingom 747 je model A380 o 15 metrov širší, o štyri metre vyšší, o dva metre dlhší a o 118 ton ťažší. Jeho rozmery prekonáva len ruský obor Antonov AN-225 Mrija, čo je však čisto nákladné lietadlo, navyše v jedinom exemplári, a v histórii snáď len vzducholoď Hindenburg a experimentálny obrí hydroplán Hughes H4. Najcharakteristickejším rysom sú, podobne ako pri Jumbe, dve paluby, no na rozdiel od amíka sú obe po celej dĺžke lietadla. Umožňuje to aj eliptický tvar trupu namiesto tradičného valcovitého. Horná paluba má 45 metrov a je určená pre prvú triedu (nachádzajú sa tu aj kancelárske priestory a špeciálne miestnosti určené na oddych), dolná takmer 50. Hlavná (spodná) paluba je široká maximálne 6,5 metra, horná má v najširšom mieste necelých šesť metrov. Celková plocha oboch palúb je 550 m2, čo zodpovedá trom tenisovým ihriskám.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R
Foto Rastislav Oslej
