Osvetlil najhoršiu fyzikálnu hádanku
Dizertačná práca Analýza kvantovej teórie obsahovala hypotézu, že časticu, ktorú charakterizujeme hmotnosťou m a hybnosťou p možno charakterizovať aj vlnovou dĺžkou λ podľa vzťahu λ = h/p = h/m.v. Autor práce pripustil, že vlnenie a mechanický pohyb sú len dva rozličné prejavy toho istého fyzikálneho deja.
Za túto ideu získal Louis de Broglie, francúzsky fyzik, nielen doktorát (1924), ale neskôr aj Nobelovu cenu (1929). Elektrón už nemožno vnímať ako jednoduché zrniečko elektriny: musíme s ním spájať i vlnu. V mikrosvete elementárnych častíc je to tak.
Louis de Broglie pochádzal zo starej piemontskej šľachtickej rodiny. Na parížskej univerzite začal študovať literatúru a históriu. Starší brat Maurice ho zaujal a presvedčil na fyzikálnu vieru. Cez prvú svetovú vojnu spolu pracovali vo vojenskej stanici na Eiffelovej veži, kde okrem iného vyriešili bezdrôtové spojenie základne s ponorkami. Neskôr vyučoval fyziku na Sorbonne, bol profesorom Ústavu Henriho Poincaré, pôsobil na katedre teoretickej fyziky Prírodovedeckej fakulty Parížskej univerzity. Napísal 25 kníh a celý rad pôvodných odborných prác. Teoreticky zdôvodnil, že elektróny sa môžu správať ako vlnenie. Pripravil nové filozofické pohľady prírodných vied. Podstatne prispel k vzniku vlnovej a kvantovej mechaniky.
Získal početné čestné doktoráty a členstvá popredných akadémií a univerzít v Európe i v Amerike. Pokrok kvantovej fyziky otvoril pre mnohé otázky úplne nové perspektívy a tieto perspektívy určite ovplyvnia orientáciu filozofických náuk v blízkej i ďalekej budúcnosti.
Je užitočné sa zamyslieť nad chybami, ktorých sa dopustili veľkí duchovia, lebo často mali vážny dôvod na to, aby ich spravili. Plachý a zdržanlivý de Broglie prispel svojimi ideami vlnovo-korpuskulárneho dualizmu s rozšírením do univerzálneho princípu, uplatneného aj na atómy, elektróny a protóny, k základom kvantovej teórie i vlnovej mechaniky. Jeho práce sa vyznačujú vysokou fyzikálnou a filozofickou originalitou. Axiomatická metóda môže byť dobrou metódou klasifikácie alebo vyučovania, ale nie je metódou objavu.
Louis de Broglie naznačil, že novým pohľadom možno jednotne pochopiť vlastnosti hmoty a svetla. Matematický jazyk dáva k dispozícii dedukcii presný nástroj, ktorý potrebuje na zavŕšenie bezchybného prechodu od predpokladov k záverom.
Broglieho výpočet dĺžky vĺn elektrónov sa ukázal správny a presný. Dizertačná komisia ocenila v súčasnosti už svetoznámu Broglieho prácu za brilantné matematické úvahy, predstavu o charakteristickej vlne pre elektrón však zamietla. Fyzik Langevin spomínal: De Broglieho myšlienky boli nezmyselné, ale tak krásne rozvinuté, že som dizertačnú prácu pripustil k obhajobe. Neskôr Einstein prácu ocenil slovami: Je to vynikajúca práca, osvetľujúca najhoršiu fyzikálnu hádanku, interpretáciu kvantových pravidiel.
Aj tak sa môžu vyvíjať názory na fyzikálne objavy.
Dušan Jedinák
