S pojmom neandertálec sme sa už asi stretli všetci, najmä ako s preneseným označením hrubého, násilného a ťažkopádneho tvora. Neandertálci boli sprvoti vnímaní v úlohe predkov, neskôr poddruhu nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti). No ďalší výskum ukázal, že je to iný druh ľudského rodu Homo. Dostal vedecké meno človek neandertálsky, Homo neanderthalensis, podľa náleziska kľúčových fosílnych kostí v Neanderovom údolí (Neanderthal) pri Düsseldorfe, metropole Severného Porýnia-Vestfálska v Nemecku.
Novšie sa zistilo, že neandertálci sa od nás až tak nelíšili nielen zručnosťou, ale možno ani ďalšími vlastnosťami. Zanechali aj kultúrne artefakty, hoci občas nevedno, či sú neandertálske alebo sapientné. A ešte vždy nevieme, či zvládli článkovanú reč.
Tí tretí v nás
Nedávne dekódovanie neandertálskej DNA a jej porovnanie s našou potvrdilo kríženie sapientov s neandertálcami. My, obyvatelia západnej Eurázie, v sebe doteraz nosíme niekoľko percent neandertálskeho genetického základu. Neandertálcom vďačíme trebárs za ryšavé vlasy a lepšiu imunitu, ba možno aj za vyššiu inteligenciu. Nie priamo, podľa istej hypotézy, nám ju zlepšilo kríženie s nimi. Sapienti z východnejšej Eurázie sa zasa krížili s ďalším, donedávna paleoantropologicky i archeologicky neznámym ľudským druhom – denisovanmi. Nemajú ešte vedecké meno, lebo sa zatiaľ našlo iba zopár ich menších kostí a zubov. Objavení boli až v roku 2010 analýzou DNA z týchto kostí a jej porovnaním s našou a neandertálskou. Nositeľmi niekoľkých percent ich DNA sú súčasní obyvatelia strednej, východnej a juhovýchodnej Ázie a Oceánie. Napríklad Tibeťanom to pomohlo znášať nedostatok kyslíka vo vyšších polohách. Denisovania sa volajú po mieste objavu, jaskyni Denisova v juhosibírskom pohorí Altaj. Vyniká aj tým, že ju obývali príslušníci troch ľudských druhov – v staršom období popri denisovanoch neandertálci (aj tieto dva ľudské druhy sa krížili) a naposledy sapienti.
Jaskynné letopisy
Dva medzinárodné vedecké tímy teraz predložili datovanie jednotlivých nálezových vrstiev. Odvodili sled, ako sa v jaskyni striedali osídlenia spomenutých praľudí. Kríženie denisovan-neandertálka ukazuje, že sa časovo aj prekrývali, no v úhrne sa striedali. Základné charaktery klímy počas neandertálskych a denisovanských období pritom boli odlišné. Prvý tím viedli Zenobia Jacobsová a Richard Roberts z Wollongong University (Austrália), druhý Katerina Doukaová z Max Planck Institute for the Science of Human History v Jene (Nemecko) a Tom Higham z Oxfordskej univerzity. Obe štúdie uverejnil časopis Nature. Vykopávky v jaskyni Denisova prebiehajú už 40 rokov pod vedením Ústavu archeológie a etnografie Sibírskeho oddelenia Ruskej akadémie vied v Novosibirsku. Poskytli množstvo vzoriek ľudského, zvieracieho, rastlinného i anorganického pôvodu. Nové datovanie vedci urobili rádiouhlíkovou metódou (50 určení veku) pre mladšie vrstvy, pre staršie zasa metódou opticky stimulovanej luminiscencie (vyše 100 určení veku) a uránovou metódou. Vedci skombinovali určenia veku s údajmi o geologických vrstvách v jaskyni a genetickom datovaní vzoriek DNA z kostí tamojších denisovanov a neandertálcov v rámci nového modelu na základe tzv. bayesovskej štatistiky, ktorá využíva podmienené pravdepodobnosti. Cieľom bolo získať čo najspoľahlivejšie datovanie jednotlivých nálezov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban
