DNA skupiny neandertálcov priniesla nový pohľad do sociálneho sveta týchto dávnych hominidov. Vedci zistili, že už pred približne 59 000 rokmi sa neandertálske komunity v hornatej časti Strednej Ázie skladali z malých skupín blízkych príbuzných a dospelých prišelcov ženského pohlavia.
Podľa evolučného genetika Lauritsa Skova z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku tvorili títo ľudia približne 20-členné spoločenstvá a ženy často migrovali zo svojich domovských skupín do skupín svojich partnerov. Nie je známe, či bol životný štýl týchto neandertálcov nezvyčajný v dôsledku života v riedko osídlenej oblasti, alebo odrážal zvyky aj inde v Ázii a Európe. Veľký počet neandertálcov v strednej Európe premenil les na pastviny približne pred 125 000 rokmi, čo naznačuje, že v prípade potreby dokázali rozšíriť spoločenstvá.
Tím skúmal DNA 11 neandertálcov z Čagyrskej jaskyne a dvoch z Okladnikovej jaskyne na úpätí pohoria Altaj. V skupine Čagyrská vykazovala mitochondriálna DNA, ktorá sa zvyčajne dedí po matke, väčšiu diverzitu ako DNA z chromozómu Y, ktorý dedia iba muži. Podľa vedcov zvýšená rozmanitosť mitochondriálnej DNA naznačuje, že dospelé ženy sa často sťahovali do tejto komunity, zatiaľ čo muži ostávali na mieste.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
