Ig Nobelova cena je pomenovaná po fiktívnom bratovi Alfreda Nobela – Ignacovi Nobelovi. Táto skutočnosť naznačuje jej ironizujúci charakter, ktorý umocňuje aj anglický názov ceny Ig Nobel, skrývajúci lingvistickú lahôdku: vyslovuje sa rovnako ako slovo ignoble, čo znamená podlý či nehanebný.
Koncom roka sa udeľujú dva druhy svetoznámych cien za výsledky vedeckého výskumu. Obe síce nesú meno Nobelova, ale len jedna z nich je tá skutočná, pomenovaná po švédskom chemikovi, vynálezcovi a podnikateľovi Alfredovi Nobelovi, ktorý cenu založil.
Seriózny humor
S myšlienkou udeľovania Ig Nobelových cien prišiel v roku 1991 Američan Marc Abrahams, ktorý je spoluzakladateľom a redaktorom amerického vedecko-humoristického časopisu Annals of Improbable Research (Kronika podivného výskumu). Spočiatku sa cena udeľovala za objavy, ktoré sa nemôžu alebo by sa nemali opakovať. Toto trochu nepresné definovanie dôvodu udelenia ceny neskôr zmenili.
Redakcia spomenutého časopisu v súčasnosti udeľuje ceny za objavy, resp. také výsledky výskumu, ktoré ľudí najprv rozosmejú a potom ich donútia zamyslieť sa. Treba zdôrazniť, že Ig Nobelovými cenami sa neoceňujú žiadne pavedecké či kvázivedecké práce, ale také, ktoré sú výsledkom riadneho vedeckého výskumu (s výnimkou cien v oblasti politiky či spoločenského života) a ktoré ich autori publikovali vo vedeckých časopisoch. Ceny sa udeľujú v desiatich disciplínach vrátane tých, v ktorých vedcov oceňujú zvyčajnou Nobelovou cenou. Ďalšie kategórie sú stanovené podľa povahy prác navrhnutých na ocenenie. Ceremoniálu udeľovania Ig Nobelových cien dodáva vážnosť to, že ocenenia novým laureátom odovzdávajú nositelia skutočných Nobelových cien. Obrad, ktorý má už roky nemenný scenár s množstvom vtipných prvkov, sa koná v Sandersovej aule prestížnej Harvardovej univerzity. Ten tohtoročný, ktorého úplný názov, tiež so štipkou recesie, znie The 27th First Annual Ig Nobel Prize Ceremony, čiže 27. prvý výročný ceremoniál Ig Nobelovej ceny,sa uskutočnil 14. septembra. Mottom celej slávnosti bola neistota. Laureáti mali ťažkú úlohu – vysvetliť publiku za jedinú minútu populárnou formou podstatu, resp. význam ocenenej práce. Aj počas tohto ročníka zaujali populárne tzv. prednášky 24/7, t. j. niekoľko popredných svetových vedcov predstavuje za 24 sekúnd predmet svojho výskumu a následne zhrnie túto kratučkú prednášku vetou so siedmimi slovami. Súčasťou programu je vždy aj miniopera – tento rok mala názov Nekompetentná opera. A komu udelili Ig Nobelove ceny v roku 2017?
Posunú ľudstvo…?
Za jednu z najprestížnejších Ig Nobelových cien možno považovať cenu za fyziku. V tomto roku ju získal francúzsky vedec Marc-Antoine Fardin za zodpovedanie otázky: Sú mačky v tekutom alebo tuhom stave? Na túto otázku vedec odpovedal, že to závisí od okolností, či možno mačku považovať za tekuté alebo tuhé teleso. Ak totiž dáme mačku napríklad do pomerne úzkej nádoby, vyplní celý priestor a bude sa správať ako tekutina, ak ju však dáme do vane s vodou, bude sa snažiť minimalizovať kontakt s vodou, a tak ju možno považovať za tuhé teleso. Britský lekár James Heathcote dostal cenu za anatómiu za preukázanie, že starší muži majú dlhšie uši než tí mladší. Podľa meraní, ktoré lekár uskutočnil, od veku 30 rokov rastú uši mužov v priemere o 0,22 mm za dekádu – za pol storočie sa teda predĺžia o približne jeden centimeter. V menšom rozsahu sa tento jav pozoruje aj u žien. Lekári však zatiaľ nevedia s určitosťou povedať, čo k takému rastu uší vedie. Tento rok sa udelila cena aj v celkom netypickej oblasti – v pôrodníctve. Získala ju trojica španielskych vedcov za preukázanie, že ľudský plod reaguje intenzívnejšie na stimuláciu hudbou vysielanou elektromechanicky vnútri vagíny ženy než hudbou prehrávanou reproduktorom na bruchu ženy. Tím túto skutočnosť zistil na základe ultrazvukovo snímanej mimiky tváre plodu. Ak ste už mali do činenia s jednovaječnými dvojčatami, tak pravdepodobne máte skúsenosť, že ich nedokážete navzájom rozoznať či odlíšiť. Tím talianskych vedcov skúmal, či samotné dvojčatá dokážu stanoviť, ktoré z nich je na predloženej snímke.
Ukázalo sa, že aj oni s tým majú problémy – toto zistenie prinieslo talianskemu tímu cenu za poznanie. Medzinárodný tím vedcov získal Ig Nobelovu cenu za biológiu za skutočne pozoruhodný objav. Tento tím takpovediac nabúral doteraz všeobecne panujúci názor, že penis majú samce a vagínu samičky. Vedci našli v jaskyniach hmyz rodu Neotrogla, ktorého samičky majú orgán podobný penisu. Tento pseudopenis samička vtlačí do bruška samca, a tak sa dostane k jeho spermiám.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Rado Mlýnek
