Črepy a opálené kamene prinášajú dôkazy o zmenách magnetického poľa Zeme v období neolitu.
Environmentálne obavy sa v súčasnosti týkajú najmä zmeny klímy, predovšetkým globálneho oteplenia a ľudského podielu na ňom skleníkovými emisiami. V povedomí verejnosti to však neraz zatieni iné environmentálne vplyvy, potenciálne katastrofické pre ľudstvo: kontamináciu prostredia neprírodnými chemikáliami, nedomyslené zmeny krajiny, vodného režimu (vodná para má vyššiu tepelnú kapacitu ako oxid uhličitý a v atmosfére jej býva oveľa viac) a tak ďalej. Nuž a otepľovanie môže prejsť do ochladenia, postačí napríklad zopár výbuchov sopiek. Na Zemi sa to stalo veľakrát a ešte vždy nemáme dosť poznatkov o zreteľných či mysliteľných pozemských a kozmických faktoroch. (Napríklad slnečná činnosť výrazne oslabla v rokoch 1645 až 1712.)
Oslabenie geomagnetického poľa
Jedným z takýchto menej známych faktorov je premenlivosť geomagnetického poľa. Vo februári 2021 vyšla v časopise Science analýza obsahu rádioaktívneho uhlíka v letokruhoch 1 700-ročného novozélandského ihličnatého stromu známeho pod názvom kauri (damarovník južný, Agathis australis), ktorý rástol pred 41- až 42-tisíc rokmi. Objasnila priebeh vtedajšej tzv. Laschampsovej exkurzie, veľkého zoslabenia a prepólovania geomagnetického poľa, zatiaľ posledného takého výrazného javu tohto typu. Podľa autorov štúdie to ovplyvnením ozónovej vrstvy a vzdušného prúdenia časticami kozmických lúčov (pri dočasnom vypnutí geomagnetického poľa hojne pre nikali do atmosféry) zhoršilo klímu. Vedci to spojili s vymretím austrálskej vačkovcovej megafauny, ba aj so zánikom neandertálcov ako samostatného druhu. Kritici spomedzi klimatológov však poukazujú na chýbajúce analogické signály v rovnako starých stĺpcových vzorkách ľadu.
V každom prípade geomagnetické pole slabne aj v súčasnosti, za posledných 170 rokov o približne 9 %. Spolu s anomálne rýchlym pohybom severného magnetického pólu to podľa časti vedcov naznačuje, že sme na prahu nového prepólovania. Straty na ľudskom zdraví by mohli byť nedozerné, ekonomické škody (poškodené satelity, elektrické rozvodné siete, elektronika) mnohobiliónové.
Údaje o dobových prírodných vplyvoch sa využívajú už dávno v paleoantropológii aj archeológii. Význam takého multidisciplinárneho prístupu potvrdila aj nová štúdia v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA (PNAS).
Cenné dôkazy z jordánskej púšte
Medzinárodný tím v nej oznámil výsledky merania intenzity geomagnetického poľa v neolite Levanty, približne od roku 7600 pred n. l. do roku 5200 pred n. l., čo bol tamojší prechod od predkeramickej éry ku keramickej. Úlomky keramiky a opálené kúsky pazúrika slúžiaceho na výrobu nástrojov, ktoré vedci skúmali, sa našli na archeologických lokalitách vo Vádí Fajnán v jordánskom údolí Arabah (Vádí Fidán 01, 51 a 61, Ghwair I). Parametre geomagnetického poľa v období, keď boli vystavené vysokej teplote, sa vo vzorkách zachovali v drobných kryštáloch feromagnetických minerálov.
Tím viedli Lisa Tauxeová z Kalifornskej univerzity v San Diegu (USA) a Erez Ben-Yosef z Telavivskej univerzity (Izrael). Uskutočnili spolu 11 meraní. Vyšlo najavo, že intenzita geomagnetického poľa v južnej Levante (kam patrí územie Jordánska) bola približne v roku 7600 pred n. l. slabšia, asi na dvoch tretinách súčasnej intenzity. Asi do roku 7000 pred n. l. geomagnetické pole opäť zosilnelo, až nad terajšiu úroveň. Potom po výkyvoch asi od roku 5200 pred n. l. zasa slablo.
Vysokú intenzitu a premenlivosť geomagnetického poľa v posledných 10-tisíc rokoch naznačovali už skoršie archeologicko-geofyzikálne výskumy v Levante. Známe boli najmenej dve maximá, v 10. a 8. storočí pred n. l. Nové merania z Jordánska teraz umožnili lepšie časové rozlíšenie zmien geomagnetickej intenzity – v porovnaní so skoršími archeologicko-geofyzikálnymi meraniami aj obdobnými meraniami veľkých zmien a s prepólovaním magnetického poľa Zeme (geomagnetických inverzií), získaných čisto geologicko-geofyzikálnymi metódami.
Zdeněk Urban
