Jadrový fyzik profesor Pavel Povinec získal ocenenie Vedec roka SR 2016 za výsledky svojej práce v oblasti vývoja ultrasenzitívnych urýchľovačových a rádiometrických analytických metód. Vede sa venuje aj vo voľnom čase, je pre neho zadosťučinením a oslavou myslenia.
Pán profesor, čo pre vás ocenenie Vedec roka Sr 2016 znamená a s akými pocitmi ste ho prijali?
Každé ocenenie výsledkov práce poteší a je aj stimulom k ďalšej činnosti. V mojom prípade je to aj ocenenie práce mojich kolegov a doktorandov, pretože výskum v experimentálnej fyzike je vždy tímová záležitosť. Môžeme ju prirovnať k orchestru, v ktorom každý člen, či hrá prvé husle alebo hrá na triangel, je pre dosiahnutie finálneho výsledku dôležitý. Vďaka preto patrí celému môjmu tímu, ale aj ďalším kolegom na katedre, na fakulte, ale aj v zahraničí, na mojom bývalom pracovisku v Monaku, ako aj desiatkam spolupracovníkov roztrúsených po celom svete. Toto ocenenie je pre mňa aj zadosťučinením, že náš nový fyzikálny smer – fyzika nízkych rádioaktivít sa vďaka dosiahnutým výsledkom presadil a stali sme sa súčasťou medzinárodného výskumu.
Spolupracujete na projektoch s mnohými zahraničnými vedcami. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Vedecký výskum má už globálny charakter, ktorý sa prejavuje vo formovaní veľkých vedeckých tímov s rozsiahlym experimentálnym, ale aj logistickým zázemím, a je veľmi dôležité byť súčasťou takýchto medzinárodných projektov. Ako príklad môžem uviesť výskum dopadu Fukušimskej havárie na rádioaktívne znečistenie životného prostredia, ktorý v posledných rokoch dominoval v našich environmentálnych aktivitách – kde Japonsko, Južná Kórea, Čína, USA, EÚ a ďalšie krajiny zohrali podstatnú úlohu pri realizácii tohto výskumu. Podobne je to s našou účasťou v medzinárodných experimentoch SuperNEMO, LEGEND a EURECA, ktoré predstavujú vrchol v oblasti výskumu zriedkavých jadrových premien a tmavej hmoty a ktoré je možné realizovať len vďaka rozsiahlej medzinárodnej spolupráci.
Ako ste sa dostali k jadrovej fyzike? čím vás zaujala?
Na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského do Bratislavy som prišiel študovať matematiku a fyziku, ale po ukončení prvých dvoch ročníkov sa otvárala špecializácia jadrová fyzika, čo bola pre mňa šanca venovať sa novému fyzikálnemu odboru. Neskôr k tomu pribudli ešte možnosti aplikácie poznatkov z jadrovej fyziky v iných vedných odboroch, pretože nám bolo jasné, že na experimentálny výskum v čistej jadrovej fyzike na Slovensku nebudeme mať dostatok financií. Naša orientácia na fyziku nízkych rádioaktivít sa ukázala byť správna, lebo nám umožňovala robiť výskum v oblasti environmentálnej rádioaktivity, ale tie isté vysokocitlivé spektrometre jadrového žiarenia sme mohli využiť aj na výskum zriedkavých jadrových procesov a premien.
V súvislosti s vaším ocenením sa spomína aj vývoj metód merania nízkej rádioaktivity…
Veľa času som venoval vývoju vysokocitlivých metód merania veľmi nízkych aktivít, pretože takéto zariadenia neboli komerčne dostupné. Vyvinuli sme veľa nových typov detektorov jadrového žiarenia, ako aj špeciálne metódy prípravy vzoriek. Tieto metódy, ktoré voláme rádiometrické, majú veľkú nevýhodu v tom, že registrujú len produkty jadrových premien, napr. alfa-, beta- a gamažiarenie. Ak však polčasy premien presahujú už desiatky rokov, a často dosahujú až niekoľko miliárd rokov, musíme pri rádiometrickej metóde dlho čakať, kým zaregistrujeme dostatočný počet rádioaktívnych premien. Nová urýchľovačová hmotnostná spektrometria celkom zmenila filozofiu takýchto analýz, pretože namiesto počítania rádioaktívnych premien a čakania na ich prejavy analyzujeme rádionuklidy, ako keby boli stabilné. Využitie urýchľovača je rozhodujúce pre dosiahnutie vysokej citlivosti merania. Táto technológia umožňuje robiť výskumy, ktoré predtým neboli možné a dokáže analyzovať aj veľmi nízkoaktívne a miniatúrne vzorky.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Marta Bartošovičová
Foto archív Pavla Povinca
