Náhodné objavy sprevádzajú vedu od jej počiatkov. Najnovšie sa medzi ne zaradil aj objav baktérií, ktoré sa živia mangánom a používajú kov ako zdroj energie. Profesor environmentálnej mikrobiológie Caltechu Jared Leadbetter našiel baktérie náhodne po vykonaní nesúvisiacich experimentov. Znečistenú sklenú nádobu napustil vodou z vodovodu a na niekoľko mesiacov odišiel pracovať inde. Po návrate bola nádoba pokrytá tmavým materiálom. Povlak bol v skutočnosti oxidovaný mangán generovaný novými baktériami, ktoré pravdepodobne pochádzali zo samotnej vody z vodovodu. Mangán je jedným z najhojnejších prvkov na povrchu Zeme. Oxidy mangánu majú formu tmavej hrudkovitej látky. Našli sa v podpovrchových usadeninách a môžu sa tvoriť aj vo vodovodných rozvodoch. Štúdia J. Leadbettera ukazuje, že baktérie môžu pomocou mangánu premieňať oxid uhličitý na biomasu, čo je proces nazývaný chemosyntéza. Výsledkom činnosti týchto mikroorganizmov sú škvrny zoxidovaného mangánu. Doteraz vedci nepoznali nijaké baktérie s metabolizmom založeným na mangáne, hoci ich existencia sa predpokladala už dlhšie. Existuje celý rad environmentálnej literatúry o upchávaní rozvodov pitnej vody oxidmi mangánu, ale ako a prečo sa tam taký materiál vytvára, zostalo záhadou. Je zrejmé, že mnoho vedcov sa domnievalo, že za to môžu baktérie živiace sa mangánom, ale dôkazy podporujúce túto myšlienku neboli doteraz k dispozícii, uviedol J. Leadbetter. Zistenie jeho tímu, ktoré vypĺňa medzeru v našom chápaní elementárnych cyklov Zeme, pomôže výskumníkom lepšie pochopiť geochémiu podzemných vôd a uskutočňovaných prospešných a žiaducich reakcií.
Zo stránky ScienceDaily spracovala BP
