Minizeme a vesmírny život

Najbližšiu jednotlivú hviezdu obiehajú štyri malé exoplanéty zemského typu. Ďalšiu stredne vzdialenú dokonca taká, ktorá má v atmosfére látky, aké na Zemi produkuje aj život. Štúdie približujúce oba objavy boli uverejnené v časopise The Astrophysical Journal Letters. Ďalekohľad Gemini North s priemerom hlavného objektívu 8,1… pokračuj

Skrytý život pod povrchom

Zo seizmických meraní vyplynula možnosť rezervoárov kvapalnej vody v kôre červenej planéty, čo podporujú aj laboratórne experimenty. Súhrnné poznatky z výskumu Marsu povrchovými aj orbitálnymi sondami dosiaľ neposkytli dôkazy či aspoň indície o povrchovom živote. Vysvetľuje sa to predovšetkým mimoriadne drsnou tamojšou klímou, v ktorej… pokračuj

Astrobiologické laboratórium

V obývateľnom pásme pomerne blízkej hviezdy obieha planéta podobná Zemi, na diaľku by mohla výskumníkom poslúžiť ako prírodné astrobiologické laboratórium. Od oznámenia objavu prvej planéty inej živej hviezdy, ktorá tak ako naše Slnko dlhodobo žiari vďaka termojadrovým reakciám v jej strede, prešlo už tridsať rokov.… pokračuj

Vesmírny rekord

V atmosfére obrej exoplanéty vzdialenej 520 svetelných rokov od Zeme sa vyskytujú extrémne prúdenia vzduchu, ktoré mnohonásobne prekračujú rýchlosť šírenia zvuku. K astrobiologicky najdôležitejším poznatkom patria údaje o pomeroch na povrchu exoplanét a tesne nad ním. Žiaľ, ani tá najmodernejšia pozorovacia technológia a metodika zatiaľ… pokračuj

Stavebné kamene života

K najpozoruhodnejším misiám NASA patrí medziplanetárna sonda OSIRIS-REx. Vzorka povrchového materiálu, ktorý dopravila na Zem z blízkozemského asteroidu Bennu, obsahuje zlúčeniny kľúčové pre biológiu. Názov sondy je skratkou z Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, and Security – Regolith Explorer, voľne preložené ako odkrývanie počiatkov našej… pokračuj

Slnečné supererupcie

Na hviezdach podobných Slnku dôjde priemerne raz za storočie k obrovskej erupcii. Slnko sa javí ako dlhodobo stabilné. Zbližšia však vidno pestrú paletu búrlivých javov na jeho povrchu či pri ňom. Táto tzv. slnečná činnosť prebieha v cykloch. Základný trvá približne 11 rokov, no podľa… pokračuj

Život v snehu a ľade

V mrazivom prostredí s prímesou prachu na povrchu červenej planéty by mohli prežívať fotosyntetizujúce mikróby. Väčšina astrobiológov sa domnieva, že ak na Marse existuje život, alebo aspoň niekedy existoval, pravdepodobne ide či išlo len o mikróby, analógie pozemských archeónov a baktérií, prípadne siníc. Najmä v… pokračuj

Svedectvo usadenín

Horniny na juhu planiny Utopia na Marse zrejme tvorili súčasť pobrežia oceánu zaniknutého pred miliardami rokov. Výskumy Marsu v astrobiologickom kontexte sa opakovane vracajú k hľadaniu vody v kvapalnom skupenstve. V pevnom skupenstve vo forme námrazy, snehu či ľadu je jej tam dosť a časť… pokračuj

Hlboké otázky

Na konferencii dánskeho Strediska pre vedy o mimozemskom živote, ktorá sa konala v lete tohto roku v Kodani, sa riešili otázky z oblasti skúmania vzniku, evolúcie a rozšírenia života vo vesmíre. CELS (Centre for ExoLife Sciences, Stredisko pre vedy o mimozemskom živote) je spoločné pracovisko… pokračuj

Darček od červeného trpaslíka

Z analýz pozorovaní malej chladnej hviezdy Gliese 12 vyplynula prítomnosť planéty zemského typu. Parametrami najviac pripomína Venušu. Na začiatku mája 2024 bola potvrdená existencia 5 662 exoplanét (planét iných hviezd než Slnko) pri 4 169 hviezdach v našej Mliečnej ceste, z nich 896 má viac… pokračuj